dalaman airport transfers
Časopis Slovo a slovesnost
en cz

Jazykovedné sympózium vo Viedni

Eugen Pauliny, Karel Horálek

[Rozhledy]

(pdf)

Языковедческий симпозий в Вене / Le symposion linguistique à Vienne

Inštitút pre slovanskú filológiu Viedenskej univerzity v súčinnosti s Viedenskou jazykovednou spoločnosťou a Rakúskou akadémiou vied usporiadal v dňoch 25.—27. júna 1963 vo Viedni jazykovedné sympózium. Toto sympózium bolo usporiadané z príležitosti 25. výročia smrti Nikolaja Sergieviča Trubeckého, profesora slavistiky na Viedenskej univerzite. N. S. Trubeckoj, ktorý má pre súčasnú jazykovedu veľký význam ako významný spolutvorca a vynikajúci reprezentant štruktrálneho smeru v jazykovede, má pre našu jazykovedu mimoriadny význam ako spoluzakladateľ Pražského lingvistického krúžku a jeden zo spolutvorcov jeho učenia a programu. Je preto pochopiteľné, že viedenské sympózium, venované pamiatke N. S. Trubeckého, zaujíma našu lingvistiku nielen ako pietný akt voči predčasne zosnulému vedeckému pracovníkovi a ako pozoruhodné vedecké podujatie, ale zaujíma ju aj ako akt týkajúci sa vývinu našej lingvistiky.

Na tomto sympóziu boli zastúpeni lingvisti z viacerých krajín. Zo socialistických krajín boli zastúpení lingvisti z Poľska, Maďarska, Rumunska, Bulharska, Nemeckej demokratickej republiky a z Československa (akad. Bohuslav Havránek, člen korešp. ČSAV Karel Horálek a prof. Eugen Pauliny). Ďalej tu boli lingvisti z Juhoslávie, Nemeckej spolkovej republiky, Francúzska, Anglicka, USA a domácí rakúski lingvisti.

Podujatia mali jednak pietný a jednak pracovný ráz. Pietná časť bola na začiatku (položenie venca na hrob a slávnostné akademické zasadanie) a na konci (panychída). Pracovné zasadania boli v utorok (25. VI.) popoludní, v stredu (26. VI.) po celý deň a vo štvrtok (27. VI.) predpoludním. Tieto zasadania boli vyplnené prednáškami, referátmi a diskusiami na témy, ktoré [45]boli blízke pracovným záujmom N. S. Trubeckého. Z Československa mali prednášky B. Havránek o Trubeckého názoroch na funkciu a podobu spisovného jazyka v pomere k nárečiu a K. Horálek o podstate prozodických protikladov. B. Havránek v úvode svojej prednášky, ktorá odznela vôbec ako prvá, vyzdvihol význam N. S. Trubeckého pre čs. jazykovedu. Na takého zhodnotenie je B. Havránek mimoriadne povolaný práve ako jeden zo spoluzakladateľov Pražského lingvistického krúžku, v ktorom N. S. Trubeckoj od samého začiatku tak plodne spolupracoval a na založení ktorého sa sám zúčastnil. V ďalšom zdôraznil význam N. S. Trubeckého aj pre ostatné jazykovedné disciplíny, nielen pre fonológiu. Vo svojej prednáške ukázal, ako Trubeckoj rozvinul základné tézy o funkčnej odlišnosti spisovných jazykov a nárečí a tak dal základ pre funkčné chápanie spisovného jazyka.

K. Horálek vo svojej prednáške (odznela 26. VI. predpoludním) rozvádzal svoje názory na podstatu kvantity a prízvuku, ukazujúc, že prozodické protiklady stihol N. S. Trubeckoj rozpracovať najmenej. Podľa názorov K. Horálka fonologická kvantita je inherentná vlastnosť, ale fonologický prízvuk sa týka slova ako celku.

Z prednášok prvého poldňa treba upozorniť na temperamentne prednesenú a v diskusii rovnako živo hájenú prednášku A. Martineta Trubetzkoy et le binarisme, v ktorej autor znovu prejavil nesúhlas s Jakobsonovými názormi, že všetky fonologické protiklady sú binárne a prikláňal sa k názorom Trubeckého, ktorý jednak nepokladá všetky protiklady za binárne a jednak rozlišuje aj rozmanité druhy binárnych protikladov. Ďalej prednášali v utorok popoludní Vl. Georgiev (Strukturell bedingte Sprachveränderung) a K. Ammer (Das Phonem und das sprachliche System). Vl. Georgiev sa usiloval ukázať na materiáli z južnych slovanských jazykov, ako sú niektoré zmeny podmienené systémom. K jeho názorom sa dosť diskutovalo. K. Ammer vo svojej prednáške naznačoval, že fonémy fungujú a stavajú sa do protikladov jednak ako stavebné prvky morfém a jednak ako prvky fonologickej stavby. Jeho tézy neboli celkom jednoznačné.

V stredu 26. VI. predpoludním okrem už uvedenej prednášky K. Horálka odzneli ešte prednášky E. Zwirnera, J. Hamma a E. Stankiewicza. J. Hamm se zaoberal vo svojej prednáške (Phonologie und Phonematik) vzťahom medzi fonologickým hodnotením zvukov a vývinom jazyka z jednej strany a pravopisným systémom z druhej strany. Svoje tézy ilustroval na príklade dvojakého hlaholského i. Zaujímavá a dôkladná bola prednáška E. Zwirnera, zakladateľa tzv. fonometrie, ktorou sa mala preklenúť medzera medzi fonológiou a fonetikou. Vo svojej prednáške analyzoval Trubeckého názory na vzťah medzi fonetikou a fonológiou, revidoval v niektorých veciach svoje staršie názory, bystro ukázal na rozdiely súčasnej akustickej fonetiky proti staršej experimentálnej fonetike a pokúšal sa nanovo určiť vzťah medzi fonetikou a fonológiou. Sám sa domnieva, že fonetika je nesporne závislá od fonológie a len s ohľadom na fonologickú interpretáciu dostávajú fonetické zistenia zmysel. Zwirnerov príspevok je dôležitým článkom v reťazi neuhasínajúcich úvah o vzťahu medzi fonetikou a fonológiou.

E. Stankiewicz z chicagskej univerzity predniesol výklad o morfológii slovanských jazykov. Postavil se sice kriticky k chápaniu Trubeckého, ale vyzdvihol jeho iniciátorskú hodnotu. Jeho vlastné chápanie je blízke tej teorii, z ktorej v morfológii ruštiny vychádza M. Halle.

Popoludní 26. VI. hovorili C. van Schooneveld, T. Lehr-Spławiński a P. Ivić. Van Schooneveld vo svojej prednáške Zur Vergleichung der semantischen Struktur der Wortfolge in den russischen, deutschen und französischen Sprachen rozvádzal a porovnával javy vyplývajúce z toho, čo sa u nás podľa V. Mathesiusa nazýva aktuálnym členením výpovede a gramatickými činiteľmi slovosledu. Prednáška T. Lehra-Spławińského (Trubetzkoy als Polabist) mala ráz osobnej spomienky. Ukázal na prenikavosť Trubeckého myslenia pri riešení jednej polabistickej otázky. P. Ivić (Ein Beispiel der phonologischen Sprachgeographie) sa snažil na príklade juhoslovanských jazykov ukázať, ako sú zmeny fonologickej štruktúry aj geograficky viazané. Postupuje v duchu tých zásad, ktoré pre štrukturálnu dialektológiu vytýčil R. I. Avanesov.

Posledný deň sympózia boli prednesené okrem zvyšujúcich jazykovedných referátov aj referáty týkajúce sa Trubeckého prác literárnohistorických a filozofických. Z celkového rámca sympózia [46]vybočoval referát W. Merlingera z Viedne, ktorý zaujal odmietavé stanovisko ku všetkým doterajším pokusom o štrukturálnu orientáciu indoeuropeistiky. V tézach A. Rosettiho (Bukurešť) išlo o chápanie zvukového typu (v pomere k fonéme). D. Brozović (Zadar) hovoril o rovnakom smere (Richtung) pri fonologických protikladoch, W. Appel z Viedenskej univerzity predniesol návrh svojej teórie kauzálnej fonetiky (pokladá túto teóriu za materialistický štrukturalizmus). Dm. Čyževskyj (Heidelberg) sa zaoberal Trubeckého interpretáciou Dostojevského a G. Wytrzens z Viedenskej univerzity prehovoril o Trubeckého kultúrnej filozofii. Okrem iného upozornil na slabé miesta Trubeckého koncepcie o kultúrnej jednote národov cárskeho Ruska. Niektoré príspevky by si zaslúžili podrobnejšie zhodnotenie; na to bude dobrá príležitosť i po uverejnení všetkých referátov a zhrnutí diskusie v osobitnom čísle viedenskej periodickej ročenky (Wiener Slavistisches Jahrbuch).

Sympózium vcelku ukázalo, že vedecký odkaz N. S. Trubeckého je dodnes živý a že myšlienky, z ktorých vznikla Pražská škola, dodnes inšpirujú svetové lingvistické myslenie. Pravda, sympózium ukázalo aj to, že nie všetky myšlienky Trubeckého možno dnes prijímať už nezmenene, vývin za štvrťstoročie predsa značne pokročil. Aj na samom sympóziu sa zreteľne ukazovalo, kde ide o tvorivé prehlbovanie a rozvíjanie základného metodického postoja a kde ide o rutinérstvo. Účasť československých lingvistov na tomto sympóziu treba hodnotiť kladne už preto, že sa podieľali na oslávení pamiatky vedca, ktorý mal značný vplyv na rozvoj moderných jazykovedných metód v Československu.

Slovo a slovesnost, ročník 25 (1964), číslo 1, s. 44-46

Předchozí rd (= Redakce), Alois Jedlička, František Daneš, Helena Křížková: Z V. mezinárodního sjezdu slavistů v Sofii

Následující Ivan Poldauf: Souhrnný pohled na vid v nové češtině