Atlas slovenského jazyka (Výťah z referátu)

Jozef Štolc

[Články]

(pdf)

-

1. V prácach na Atlase slovenského jazyka sme v r. 1947 nadviazali predovšetkým na výsledky prof. V. Vážného, ktoré dosiahol do r. 1938, hoci sme si zostavili nový dotazník a použili novú metódu i nový pracovný systém. V dotazníku máme asi 1800 slov s problematikou hláskoslovnou i tvaroslovnou. Mnohé zjavy poskytnú však aj lexikálne údaje.

Materiál podľa dotazníka sa zbieral od r. 1947 do r. 1951. Nateraz je zbieranie v zásade skončené a materiál systematicky uložený. Pretože slovenské nárečia sú veľmi členené, vyplnili sme dotazník v každej obci. Toto optimum sme mohli dosiahnuť preto, že slovenské jazykové územie je pomerne malé a že sme ako explorátorov využili asi 100 špeciálne školených poslucháčov slavistiky na filozofickej fakulte Komenského univerzity. Prípadné rozpory sa overia postupne neskoršie. V druhej fáze našej práce budeme zisťovať aj stav istých zjavov v goralských nárečiach na Orave a na Spiši, v ukrajinských nárečiach na vých. Slovensku, ba máme v úmysle prešetriť si situáciu aj v priľahlých maďarských nárečiach, aby sa ukázalo, ako sa slovenská jazyková skutočnosť javí v rámci okolných jazykov. Dnes nemožno robiť jazykový zemepis bez zreteľa na okolie, na súvislosť celkov zemepisných, ktoré sú vlastne len javiskom súvislostí spoločenských v najširšom slova zmysle. Zaradenie slovenského jazyka do takého širšieho rámca zodpovedá aj požiadavkám marxistického poňatia jazyka ako spoločenského činiteľa.

2. Vlastný atlas si predstavujeme asi takto: Na základnej mape sa bude zakresľovať situácia nárečových javov. Musí to byť mapa prehľadná, nepreplnená tlačou. Budú na nej iba hranice politicko-administratívne, obecné a mená obcí. Pri komplikovaných javoch proponujeme (okrem duplikátu na priehľadnom papieri) ešte doplnkové mapy. Základná mapa s doplnkovými mapami bude tvoriť jednu atlasovú jednotku (stranu, list). Doterajšía prax nám už ukázala, ako ťažko napr. uviesť na tom istom liste rozmanité poznámky týkajúce se generačného rozloženia javov, lexikálne [174]navrstvenia alebo zas zvukové alebo tvarové varianty toho istého lexikálneho prvku. Každý zjav a každá atlasová jednotka bude samostatným kartografickým problémom. To už bude vec autorovho konceptu.

Okrem základných máp s vlastným atlasovým textom vystrojíme náš atlas aj pomocnými mapami. Pripojíme mapu geograficko-fyzikálnu, rozmanité mapy s historickými údajmi (administratívne rozdelenie, feudálne panstvá, mestské teritóriá, priemyselné oblasti, obchodné okruhy, obchodné cesty, smery kultúrneho prúdenia, trhové strediská, školská sieť, rozloha lesov atď.), kolonizačné prúdy, národnostné ostrovy atď. Všetky tieto zretele nesmierne pomáhajú adekvátne chápať najmä vznik a zánik istých zjavov, premeny v územnom členení nárečových celkov a premeny javov pôvodne štylistických (triednych) na javy zemepisné. Ďalšia prax ešte ukáže, čo všetko bude treba vziať ďalej do úvahy.

3. Pri grafickom znázornení rozloženia javu používame niekoľko spôsobov. Hranice javu vyznačujeme pomocou čiar, prípadne vyznačujeme príslušné územie plošne a popri tom ešte vpisujeme aj príslušné znenie na plochu, prípadne k obci. Všetky tieto tri spôsoby príhodne kombinujeme. Legenda a iné vysvetlenia dávame vždy na príslušný list.

4. Celý atlas sa usporiada podľa gramatického systému a rozdelí sa na časti: hláskoslovnú, tvaroslovnú, na skladbu a slovník.

Pre časové termíny jednotlivých častí nemáme reálných predpokladov. Chybí nám predovšetkým ubikačný a pracovný priestor. Možno si poťažkať, že od leta r. 1951 vlastne stagnujeme ako celok. Je to nesmierna škoda. Slovensko je v prestavbe, tvárnosť nárečí sa mení. Bol by dnes vhodný čas zachytiť tento meniaci se stav. Zameškať príležitosť by bol hriech aj z hľadiska slavistiky. Atlas slovenského jazyka a nárečový výskum vôbec má podstatný význam pre osvetlenie slovenského jazyka ako faktu historického. Možno povedať, že historická gramatika slovenčiny je vlastne historická dialektológia. Dnes musíme opustiť krajný pozitivizmus a brať do ohľadu aj vývin živej reči. Ale skúmanie nárečí má v našich pomeroch podstatný význam aj pre spisovný jazyk, ktorý je fundovaný na živých nárečiach. Poznávanie gramatického systému a slovníka nárečí je teda aj poznávanie systému a slovníka spisovného jazyka. Patrí medzi prvé úlohy našej starostlivosti o spisovný jazyk, aby sme načierali do odvekých zdrojov slovenských nárečí, lebo by bolo nedialektické odtrhovať prítomnosť a budúcnosť od minulosti.

Atlas nevyčerpáva našu dialektologickú prácu. Pokladáme ho len za istým spôsobom organizovaný materiál, nie za konečný cieľ našej dialektológie. Doplníme a využijeme ho v špeciálnych štúdiách, monografiách a slovníkoch. Zbierame nárečové texty, robíme zvukové snímky, ale nesmierne nám chybí fonetické laboratórium.

Dúfam, že jedným z plodných výsledkov tejto konferencie bude aj zaktivizovanie a sproduktívnenie našej slovenskej dialektológie.

Slovo a slovesnost, ročník 16 (1955), číslo 3, s. 173-174

Předchozí Václav Vážný: K otázce jazykového atlasu zemí českých

Následující František Trávníček: Závěrečný projev k dialektologické konferenci