Časopis Slovo a slovesnost
en cz

Hornický slovník terminologický

Ján Horecký

[Chronicles]

(pdf)

Горный терминологический словарь / Le vocabulaire terminologique de l’industrie minière

[*]V teórii lexikografie sa doteraz venovala pozornosť predovšetkým výkladovým a prekladovým slovníkom, menej sa uvažovalo o slovníkoch terminologických. Základné problémy výkladových a prekladových slovníkov, ako je výber hesiel, spôsob výkladu, gramatický aparát, štylistické hodnotenie, tvoria základnú problematiku aj pri spracovaní terminologických slovníkov, ale pri rozpracovaní týchto otázok sa vykonalo pomerne málo v teórii i praxi.

Nie je vyriešená ešte ani otázka radenia termínov v terminologickom slovníku. Pri jednom [283]spôsobe sa vychádza z poznatku, že termín je pomenovanie pojmu, a hľadá sa riešenie známe v pojmových slovníkoch: všetky pojmy sa istým spôsobom, podľa logických súvislostí radia za sebou a ich vzťah sa niekedy naznačuje číslami zostavenými na zásadách desatinného triedenia. Ako príklad možno uviesť slovenskú Terminológiu botanickej morfológie (Bratislava 1959). Pravda, tu je vždy značné váhanie pri vytváraní pojmových skupín. Okrem toho pri väčšom počte termínov spravidla ťažko nájsť prehľadné členenie. Práve pre tieto ťažkosti sa v mnohých terminologických slovníkoch prejavuje kompromis: termíny sa uvádzajú v ich prirodzenej podobe, ale v abecednom poradí.

Pri druhom spôsobe, a to je práve pokus kolektívu Ústavu pre český jazyk v recenzovanom slovníku, vychádza sa zo slovnikárskych tradícií a zachyťujú sa nielen termíny, ale aj jednotlivé slová termínov, a to prirodzene v abecednom poradí. To znamená, že sa na svojom mieste uvádzajú napr. všetky prídavné mená tvoriace súčasť dvojslovných termínov, ale potom sa tieto prídavné mená uvádzajú ešte raz pod substantívnym heslom. Alebo inak povedané: rozlišujú sa heslá (tie sa uvádzajú pod príslušnými písmenami) a termíny (tie sa uvádzajú spravidla pod podstatnými menami). Z tohto spôsobu však vyplývajú značné komplikácie: Ak sa termín zhoduje s heslom (býva to pri jednoslovných substantívnych termínoch), je výklad pod týmto heslom, napr. dýmnice, figurant, náběh, odstředivka. Ak sa termín nezhoduje s heslom, je v recenzovanom slovníku na dvoch miestach. Napr. termín hrázové dveře sa uvádza pod heslom dveře, pričom sa toto heslo, resp. slovo dveře samo o sebe nepokladá za termín a teda ani sa nevysvetľuje, ale okrem toho sa uvádza ešte aj pod heslom hrázový, ale bez výkladu. Tak sa stáva, že adjektívne heslá sú vlastne iba pomôckou pre orientáciu v slovníku. Pritom sa v takýchto adjektívnych heslách zhromaždí väčší počet termínov, napr. briketovací: briketovací lis, briketovací razidlo; briketovací zkouška, briketovací směs neodb. = briketová směs; deflagrační: deflagrační výbuch, deflagrační explose, deflagrační výbušnina, deflagrační trhavina; dispečerský: dispečerská stanice, dispečerská ústředna, dispečerská kabina, dispečerský stůl, dispečerská schematická traťová deska, dispečerská síť, dispečerský telefon neodb. = hlasitý telefon, dispečerské řízení, dispečerská služba, dispečerská kontrola provozu.

V takýchto „zoznamových“ heslách sa veľmi dôsledne zachytáva podoba termínov i so štylistickými poznámkami, ale nie je v nich splnená základná požiadavka informatívneho charakteru — nejaký systém v poradí (mal by byť azda abecedný).

Substantívne heslá sú v baníckom slovníku spracované dôkladne, a to aj s ohľadom na základné významové rozdiely. Napr. heslo dobývání, zaberajúce dva a pol stĺpca, resp. 32 termínov, je vhodne rozčlenené na tri významové okruhy, označené písmenami A, B, C, D. Ale v jednotlivých okruhoch je už systém radenia dosť neprehľadný.

Je zaujímavé, že termíny s privlastňovacím prídavným menom sa uvadzajú v abecede podľa tohto prídavného mena, napr. Hillův: Hillovo pravidlo (teda nie pod vlastným menom, ako sa uvádza v úvode na s. 9!).

Možno povedať, že z tohto hľadiska je recenzovaný slovník prefilologizovaný: nejde v ňom predovšetkým o súpis a výklad termínov, ale o ich filologické zachytenie na spôsob výkladového slovníka.

Táto nevýhoda viac-menej technického charakteru je však vyvážená dôkladným štylistickým hodnotením i šírkou zachyteného materiálu. Každý termín sa označuje nielen skratkou príslušného odboru, ale aj skratkou hodnotiacou z hľadiska frekvencie (ako redšie, zriedkavejšie) i spisovnosti (ako zastaralé, neodborné a nespisovné). Vyznačovať nespisovné a teda neodporúčané termíny ešte aj osobitnou grafickou značkou však nepokladáme za nevyhnutné. Oveľa dôležitejšie je, že pri každom neodporúčanom termíne sa spravidla uvádza termín odporúčaný. Nájdu sa však aj výnimky z tejto zásady. Iba náhodne možno uviesť heslá hlubič, ploština, ktoré sú označené aj grafickou značkou aj štylistickou skratkou, a predsa sa za nimi uvádza výklad, a nie odporúčaný termín.

Výklad je v porovnaní so Slovníkom spisovného jazyka českého, prirodzene, obšírnejší a odbornejší, ale vcelku aj názornejší. Kladne treba hodnotiť doplňovanie výkladu synonymami, resp. dubletnými termínmi. Zdá sa však [284]že by aj pri odporúčaní takýchto synonymných termínov bolo treba uplatniť prísnejšie normalizačné hľadisko. (Tým by sa, pravda, narušil filologický ráz recenzovaného slovníka; a preto sa aj autori takýchto zásahov vzdávajú.)

Gramatický aparát je pomerne jednoduchý. Pri podstatných menách sa sústavne uvádza gramatický rod (hoci by to pre Čechov nebolo potrebné, okrem prípadov, v ktorých je azda kolísanie), pri slovesách sa uvádza vid (väčšina slovies sa prirodzene uvádza v nedokonavej podobe, niekedy aj oba vidy, napr. poprášiti dok., poprašovati ned.).

Treba uvítať, že z prípustných pravopisných dubliet sa v slovníku uvádzajú iba tzv. progresívne podoby, napr. geofyzika, hydrocyklón, nitroglycerín. Ťažko však pochopiť (a platí to aj pre Slovník spisovného jazyka českého), prečo sa v neurčitkoch ako heslových slovách zásadne používa podoba s -ti, ale vo výklade spravidla podoba na -t: indikovati ned. zjišťovat, jádrovati ned. vynášet drť …, odpalovati ned. záměrně způsobovat výbuch … atď.

Vcelku možno povedať, že autori slovníka vykonali veľkú prácu pri triedení a hodnotení dnešnej českej baníckej terminológie, i keď sa zámerne vyhli hlbším kodifikačným zásahom. Pre teóriu terminologickej lexikografie je prínosom predovšetkým spôsob spracovania substantívnych hesiel, kým zaznačovanie termínov pod adjektívnymi heslami síce ukazuje na výskyt a využitie prídavných mien, ale pre vlastný terminologický systém nie je dôležité.


[*] Státní pedagogické nakladatelství, Praha 1961, 184 s., Kčs 16,—.

Slovo a slovesnost, volume 24 (1963), number 4, pp. 282-284

Previous Zdeněk Tyl, Milena Tylová: Česká jazykověda v roce 1962 (Část II: Práce bohemistické)

Next Eva Hajičová: Americký sborník o některých problémech strojového překladu