Časopis Slovo a slovesnost
en cz

Bibliografie české linguistiky za léta 1945—1950

Ladislav Dvonč

[Chronicles]

(pdf)

-

Do rúk našich jazykovedcov a záujemcov o jazykovedné otázky dostáva sa cenná príručka Zdenka Tyla Bibliografie české linguistiky za léta 1945—1950 (Praha, NČSAV, 1955, 360 s.), ktorá zaznamenáva produkciu jazykovedy všeobecnej, indoeurópskej, slovanskej a českej za dobu skoro šesť rokov. Je to prvá česká jazykovedná biblio[51]grafia po druhej svetovej vojne. O tom, ako je táto práca vítaná, nie je potrebné sa hádam rozpisovať. Autor, ako to uvádza v predslove, pripravuje na vydanie aj ďalšiu časť, ktorá zachytí práce z rokov 1951—1955.

V ďalších riadkoch podávame poznámky k práve vydanej časti. Sme presvedčení, že pomôžu autorovi pri ďalšej práci.

O šírke excerpcie presviedča nás už samotný počet záznamov (2509). Pritom mnohé záznamy obsahujú väčší počet bibliografických jednotiek; v práci sú aj dodatky (porov. napr. čísla 34a, 35a, 180a, 181a atď.). Na šírku excerpcie ďalej ukazuje aj zoznam excerpovaných časopisov a novín. Zdá sa nám však, že autor pri excerpovaní šiel v niektorých prípadoch ďalej, než to vyžadovali záujmy jazykovednej bibliografie. Tak napr. do podskupiny Jazyk a památky církevněslovanské autor zaraďuje mnohé práce, ktoré k jazykovede majú len veľmi vzdialený vzťah. Platí to napr. pre zaradenie Cenefelsovej štúdie Svatý Metoděj — obhájce křesťanského manželství (čís. 431), Grivcovej štúdie Poctivost a svatost sv. Cyrila a Metoděje ve světle staroslověnských pramenů a dokladů církevních (456), pre práce Cyrilova křesťanská moudrost (457), Sv. Cyril a císař Michal (458), Církevní organisace naší vlasti za sv. Metoděje a sv. Vojtěcha (464) atď. Väčšina prác z oddelenia Otázky cyrilometodějské sa mala vypustiť (tieto práce patria skôr do historickej bibliografie). Vzťahuje sa to aj na odd. Slovanská bohoslužba v Čechách a další vývoj myšlenky cyrilometodějské. Uvedené práce sa nanajvýš mohli zaradiť ako pomocný materiál v osobitnom oddelení materiálov a prameňov. Celkove v podskupinách Práce o jazyce praslovanském a obecně slovanské a Jazyk a památky církevněslovanské autor uplatnil širšie slavistické hľadisko. Podobne autor prekročil rámec skupiny Srovnávací linguistika jazyků indoevropských a jazyků sousedních zaradením záznamov čís. 278 a 293. V odd. Dějiny české jazykovědy máme výhrady proti zaradeniu Článku E. Lešehrada O zednářství Josefa Dobrovského (2184) a proti väčšine príspevkov o Dobrovskom, podobne proti zaradeniu mnohých záznamov o Jungmannovi atď.

Naopak, niektoré skutočne jazykovedné práce autorovi unikli. Tak napr. z Recueil linguistique de Bratislava autor neuvádza Ružičkov článok o Josefovi Miloslavovi Kořínkovi, podobne neuvádza bibliografiu vedeckých prác J. M. Kořínka a Kořínkovu štúdiu Le développement du système consonantique du grec,[*] ktoré sú v tom istom sborníke. K referátom o Kořínkovej knihe Od indoeuropského prajazyka k praslovančine (219) by sme dodali Ružičkov referát v Slove a tvare IV, 1950, 140—141 a referát Ernsta Fraenkela v Zeitschrift für Phonetik und allgemeine Sprachwissenschaft VI, 1952, 253—257. Ku Kořínkovmu Úvodu do jazykospytu (61) by sme pripomenuli referát Jána Horeckého v Slove a tvare III, 1949, 29—30. K Weingartovej práci Československý typ cirkevnej slovančiny (444) možno dodať referát Carla L. Ebelinga v časopise Lingua III, 1953, 474—476. K referátom o Vážneho práci Stručná mluvnice slovenská pro Čechy (672) možno pripojiť referát Aloisa Gregora v Listoch filol. 73, 1949, 272—273. Vážneho prácu Z mezislovanského jazykového zeměpisu (635) obšírne recenzoval Jozef Štolc v Jazykovednom sborníku V, 1951, 311—317. Ku Kopeckého práci Písemný a slohový výcvik v ruštině (585) dodáváme referát A. Isačenka v časopise Ruština v škole I, 1948/1949, 18—19.

Pri triedení materiálu sa autor pridržiava systému, ktorý sa používal v Bibliografii československých prací linguistických a filologických. Práce o jazyku českom zaraďuje do odd. Jazyk český, ktoré patrí do skupiny Slovanská jazykověda. Sám som vo svojej úvahe o triedení bibliografického materiálu (Slovenská reč XX, 1955, 310) zastával názor, že by sa mal v slovenskej jazykovednej bibliografii vydeľovať slovenský jazyk do samostatnej skupiny, rovnocennej so skupinami Všeobecná jazykoveda, Jazyky indoeurópske, susedné a umelé a so skupinou Jazyky slovanské. Odporúčal by som uvážiť toto riešenie aj pre českú bibliografiu. Podtitul Tylovej práce (Jazykověda obecná, indoevropská, slovanská a česká) naznačuje rovnocenné postavenie [52]českej jazykovedy so všeobecnou jazykovedou, indoeurópskou porovnávacou jazykovedou a so slovanskou jazykovedou, a nie jej podriadenie slovanskej jazykovede (aj keď česká jazykoveda patrí do slovanskej jazykovedy; rovnako však patrí slovanská jazykoveda do indoeurópskej, z ktorej sa už vyberá ako samostatná skupina). Podrobnejšie triedenie príspevkov zo všeobecnej jazykovedy ktoré autor uplatnil ako vlastné riešenie, vyplýva zo špeciálnej situácie českej jazykovedy v rokoch, ktoré sa tu bibliograficky spracúvajú (bohatstvo príspevkov zo všeobecnej jazykovedy súvisí s diskusiou o budovaní marxistickej jazykovedy). Zjednodušené triedenie materiálu zo slovanskej jazykovedy by sa bolo dosiahlo uplatnením užšieho slavistického hľadiska pri excerpovaní tohto materiálu. Výrazom správneho chápania samostatnosti slovenského jazyka je vydelenie prác o slovenčine do samostatného oddelenia. Toto oddelenie je pre nás vítané ako doplnok k Blanárovej Bibliografii jazykovedy na Slovensku v rokoch 1939—1947, ktorá sa obmedzuje iba na práce vydané na Slovensku.

Niektoré príspevky nie sú podľa nášho názoru zaradené do správnej rubriky. V oddelení Jazyk slovenský je nesprávne zaradený Jónov príspevok Prehľad slovenskej a českej lexikografie (676). Podľa predhovoru totiž „práce o slovenštině byly do bibliografie zařazeny (v samostatném oddělení) jen v takovém rozsahu jako práce o jiných jazycích slovanských, t. j. pokud vyšly v českých zemích nebo pocházejí od českých autorů“. Jónov príspevok vyšiel však na Slovensku a autor je okrem toho Slovák. Tyl správne pojal Jónov príspevok do svojej bibliografie, mal ho však zaradiť do oddelenia českého jazyka (príspevok hovorí aj o českej lexikografii, preto sa môže zaradiť do bibliografie českej lingvistiky). To isté sa vzťahuje na Prandov príspevok, ktorý je v zázname čís. 690. Článok Ani opona ani most (1026) by sme podľa anotácie zaradili skôr do pravopisu. Sotva je správne zaradenie Polákovho článku Poznámky k prekladaniu prózy z románskych jazykov do pododdelenia Jazyková kritika. V článku ide o prekladateľské otázky. Ťažkosti sú pri zaraďovaní dvojjazyčných slovníkov. Kopeckého Rusko-český slovník (604) Tyl zaraďuje do oddelenia ruského jazyka (604); podobne je Vydrov Polsko-český slovník (660) a Bečkov Kapesní slovník polsko-český a česko-polský (661) zaradený do poľštiny. Naproti tomu Příruční slovník německo-český (743) je zaradený do jazyka českého. Táto rozličnosť je spôsobená tým, že autor nezaznamenáva práce o nemčine, preto bol nútený zaradiť nemecko-český slovník do češtiny, hoci podľa zaradenia rusko-českého slovníka a poľsko-českých slovníkov by tu nemal miesto.[*] Terminologické slovníky a dvojjazyčné terminológie autor zaznačuje výhradne v oddelení českého jazyka (porov. napr. čís. 1320, 1325, 1327, 1336, 1338, 1345 atď.). Otázka zaraďovania takýchto prác nie je ešte prepracovaná, z čoho vyplývajú aj spomenuté nedôslednosti.

Pripojené anotácie majú informatívny ráz. Sú stručné, pritom však výstižné a dostačujúce. Autor v anotáciách uplatnil neobyčajne bohatý odkazovací aparát. Neobmedzuje sa len na anotovanie práce, ale upozorňuje zároveň aj na iné práce s rovnakou tématikou (pozri napr. čís. 1011, 1018), pripomína doplnky (napr. 2111) a pod. Anotácie svojím vzorným bibliografickým spracovaním budú zvlášť dobrým pomocníkom pri vyhľadávaní potrebnej literatúry.

Z technického hľadiska je práca riešená skutočne reprezentačne (typ písma, veľkosť a druhy písma atď.). Autor moderným spôsobom umiestňuje čísla záznamov (na pravej strane za záznamom). Ako vítanú novinku možno oceniť uvádzanie názvov prác s menom autora pri odkazoch na tie záznamy, ktoré sú zaradené do iného oddelenia. Uvádzanie samých čísel záznamov, na ktoré sa odkazuje, nevedie k tomu, aby si čitateľ vyhľadal príslušné záznamy, suchý výpočet čísel pôsobí mŕtvym dojmom. Ak sa uvádza názov práce, čitateľ z názvu ľahko usúdi, či si potrebuje vyhľadať príslušný záznam, ktorý obsahuje aj podrobné bibliografické údaje a anotáciu. Novinkou je aj zoznam excerpo[53]vaných časopisov a novín. Zo slovenských časopisov autorovi tu vypadol Recueil linguistique de Bratislava I, 1948 a časopis Ruština v škole. Autor oba časopisy ináč excerpoval (z Recueil linguistique sú vyexcerpované práce Josefa Vachka, Františka Trávníčka, Adolfa Kellnera, Vladimíra Skaličku, Karla Horálka, Václava Machka a Bohumila Trnku; na excerpovanie Ruštiny v škole ukazuje záznam čís. 606, v ktorom sa spomína Komorovského referát z tohto časopisu). Cennou príručkou v práci je aj zoznam slov, ktorý autor pripojil k registru osôb.

Autor použil značný počet skratiek. Odporúčali by sme v budúcnosti obmedziť skratky na minimum. Pripomíname, že v najnovších bibliografických prácach sa skratky dokonca vôbec nepoužívajú (porov. napr. Bibliografický katalóg ČSR). Mnohé skratky, ktoré tu autor používa, sú si na prvý pohľad veľmi podobné, čím sa sťažuje orientácia (napr. ČNM a ČMM, SbČAZ a SbČSZ, BSL a BL a i.).

Ináč sme si všimli tieto drobné nedopatrenia: v zázn. čís. 212 a 213 sa uvádza názov časopisu World namiesto názvu Word (tento názov je správne v zázn. čís. 2477). V zázn. čís. 557 má byť namiesto slovenského slovo slovanského. V zázn. čís. 318 chýba zmienka o tom, že Václav Machek sa v štúdii Étymologies slaves zaoberá aj etymológiou slova voldyka. Záznamy čís. 2380 a 2381 sa mali z hľadiska autorovho spôsobu spracúvania nekrológov spojiť do jedného záznamu (v obidvoch ide o nekrológy o tejže osobe). Nedostatky tohto druhu uvádzame celkom náhodne, pretože sme sa úmyselne nesústreďovali na ich vyhľadávanie. Drobné nedostatky prekĺznu aj pri najstarostlivejších kontrolách a korektúrach.

Z toho, že sme tu vyslovili niekoľko pripomienok, nechceme nijako vyvodzovať, ako by v prítomnej práci nedostatky prevyšovali kladné stránky. Naopak, dielo ako celok predstavuje podľa nášho názoru vzornú prácu, ktorá bude v nejednom smere príkladom pri vyhotovovaní iných podobných prác. Mnohé naše pripomienky nepredstavujú riešenie jedine možné, ale skôr len jedno z možných riešení. Isté ťažkosti, s ktorými sa stretáva pracovník v jazykovednej bibliografii, vyplývajú — ako to správne pripomína aj autor bibliografie v predslove svojej práce — z neistoty v základných otázkach metodických. Boli by sme radi, keby tieto naše stručné poznámky boli podnetom pre ďalšie úvahy o práci na jazykovednej bibliografii.

Ešte chceme pripomenúť na záver jednu skutočnosť. Tylova bibliografia ukazuje súčasne na nesprávnosť názoru, že bibliografická práca je iba mechanickým vypisovaním a zostavovaním. Akákoľvek bibliografická práca, či je to už excerpovanie a triedenie materiálu, alebo spracúvanie anotácií, odkazov atď., je nemysliteľná bez dostatočného rozhľadu v jazykovede. Hlasy kvalifikujúce bibliografiu nejakej špeciálnej vednej disciplíny ako neodbornú a nevedeckú sú zrejme nesprávne.


[*] Práce o jazycích klasických do bibliografie řazeny nebyly. Rd.

[*] Adnotace „Užitečná materiálová pomůcka také pro češtinu (synonymita, bohatá frazeologie a j.)“ odůvodňuje zařadění do češtiny. Rd.

Slovo a slovesnost, volume 17 (1956), number 1, pp. 50-53

Previous Karel Horálek: Měnit či neměnit jazyk klasiků? (K otázce textových úprav starších spisovatelů)

Next Zdeněk Tyl: Bibliografické práce z oboru jazykovědy slovanské v letech 1945—1955