Časopis Slovo a slovesnost
en cz

Systém desubstantívných adjektív

Ján Horecký

[Články]

(pdf)

Система отыменных прилагательных / Le système des adjectifs désubstantivés

Celkový obraz prídavných mien odvodených od substantív v spisovnej slovenčine (ale aj v iných jazykoch) je veľmi pestrý. Azda aj preto je málo pokusov o systematický opis tejto skupiny slov.[1]

Na základe slovotvorných kritérií možno všetky prídavné mená členiť na vzťahové, vlastnostné (s možnosťou tvoriť od nich podstatné mená na -osť), akostné (s možnosťou tvoriť k nim druhý a tretí stupeň) a čisto akostné (s možnosťou tvoriť k nim adjektíva vyjadrujúce väčšiu mieru akosti). Takéto členenie však neodhaľuje systém v pravom slova zmysle, lebo jednotlivé prvky v ňom nie sú späté rovnorodými vzťahmi. Schodnejšia je cesta, pri ktorej sa hľadajú všeobecné sémantické príznaky. Tieto sémantické príznaky tvoria hierarchicky usporiadaný systém a usporiadaným radom sémantických príznakov možno pripísať konkrétne prídavné mená. Pre deverbatívne prídavné mená sú sémantickými príznakmi napr. stavovosť (STAT), dejovosť (ACT), možnosť deja (POSIB), agentálnosť (AG) a napokon miera deja (INT). Ich hierarchické usporiadanie možno znázorniť stromom:

STAT

|

——————————————————————

|                                                       |

ACT                                                    INT

|                                                       |

                          ——————————                                ——————————

                         |                        |                               |                        |

                     POSIB                    AG

                         |                        |

                ———————        ———————

               |                 |      |                 |

                                INT                    INT

                                 |                        |

                          ——————          ——————

                         |              |        |                |

Pre desubstantívne prídavné mená sa ako najvšeobecnejší, hierarchicky najvyšší sémantický príznak, ktorý možno nájsť pri všetkých deadjektívach tohto typu, ukazuje okolnosť, či vyjadrujú, resp. nevyjadrujú vzťah privlastňovania (POS). Veľmi výrazný je tento prvok v adjektívach typu otcov, preto ich možno označiť ako +POS; úplne neprítomný je v adjektívach typu valcovitý, ktoré možno vymedziť ako —POS. Tento protiklad posesívnosti je neutralizovaný v prídavných menách typu strojový; neutralizáciu možno vyjadriť symbolom ±POS.

Pri vzťahu posesívnosti sa veľmi zreteľne črtajú dva typy, doložené konkrétnymi prídavnými menami: adjektívami typu otcov sa vyjadruje, že niečo patrí otcovi, kým adjektívami typu pehavý sa vyjadruje, že niekto (niečo) má pehy. Ak tento príznak označíme symbolom HAB (habere, mať), budú adjektíva typu pehavý +HAB, adjektíva typu otcov —HAB.

Prídavné mená so sémantickým príznakom +HAB môžu túto vlastnosť vyjadrovať v normálnej alebo zvýšenej miere; preto treba zaviesť ešte sémantický príznak intenzity. Adjektíva typu pehavý budú —INT, adjektíva typu pehastý budú +INT.

Do skupiny prídavných mien s príznakom —HAB patria predovšetkým prídavné mená vyjadrujúce privlastňovanie indivíduu, totiž typ otcov so sémantickým príznakom +IND. Prídavné mená vyjadrujúce privlastňovanie druhu, teda so sémantickým príznakom —IND, možno ďalej rozčleniť na adjektíva privlastňujúce ľudským bytostiam (+HUM, napr. lekársky) a zvieratám (—HUM, napr. kozí).

[131]Veľmi výraznú skupinu tvoria prídavné mená odvodené od látkových podstatných mien a vyjadrujúce, že niečo je urobené z látky pomenovanej základovým substantívom alebo obsahuje takúto látku. Preto sa ako vhodné ukazuje zaviesť sémantický príznak látkovosti (MAT). V zápornej podobe možno označiť týmto príznakom adjektíva vyjadrujúce podobnosť (typu valcovitý). Prídavné mená so sémantickým príznakom +MAT možno ďalej členiť, ako sme už naznačili, na také, ktoré vyjadrujú pôvod z nejakej látky (+ORIG, napr. olovený), a na ostatné, vcelku také, ktoré vyjadrujú obsah (napr. olejnatý, obsahujúci olej). Prídavné mená tohto typu môžu vyjadrovať obsah v normálnej miere alebo vo zvýšenej miere. Preto je tu namieste sémantický príznak intenzity (INT).

V skupine charakterizovanej neutralizovaním základného sémantického príznaku posesívnosti (označujeme ich ako ±POS) sú najtypickejšie prídavné mená s príponami -ový a -ný. V istých prípadoch ich možno rozlíšiť tak, že adjektíva typu mastný vyjadrujú vlastnosť (+QUAL), adjektíva typu masťový vyjadrujú vzťah (—QUAL).

Hierarchické usporiadanie uvedených sémantických príznakov možno zobraziť nasledujúcim stromom:

POS

|

                             ————————————————————————————

                           |                                      |                                |

                         MAT                                QUAL                           HAB

                           |                                      |                                |

               ——————————                   ——————              ——————————

              |                        |                 |                |           |                         |

           -ovitý                  ORIG           -ový            -ný        IND                      INT

                                       |                                               |                         |

                            ————————                               ———————         ————————

                           |                    |                             |                 |       |                   |

                         INT                -ený                        HUM             -ov   -avý              -astý

                           |                                                  |

                —————————                              ————————

               |                      |                            |                      |

           -natý                 -astý                                             -ský

Na rozdiel od systému sémantických príznakov pri deverbatívnych adjektívach, kde každému usporiadanému radu sémantických príznakov možno pripísať prídavné meno s istou príponou, v systéme desubstantívnych adjektív nie je stav taký jednoduchý. Jednotlivým usporiadaným radom možno obyčajne pripísať viacero prípon a na druhej strane prídavné mená s rovnakou príponou sa budú vyskytovať pri viacerých usporiadaných radoch sémantických príznakov.

 

Skutočný stav je zachytený v tomto prehľade:

+POS + HAB +INT:

pehastý, rovinatý, chlpatý, krovitý, močaristý, vredovitý, haluznatý

+POS +HAB —INT:

pehavý, krídlatý, hrotnatý, ílovatý, zúbkovaný, zúbkový

+POS —HAB +IND:

synov, matkin

+POS —HAB —IND +HUM:

lekársky, otcovský

+POS —HAB —IND —HUM:

kozí, mačací, konský, slonový

±POS +QUAL:

mastný, bojový

±POS —QUAL:

masťový, lodný, morský

—POS +MAT +ORIG:

olovený, železný, krúpový, drevitý

—POS +MAT —ORIG +INT:

blanitý, ílovitý, kamenistý

—POS +MAT —ORIG —INT:

olejnatý, hlinastý, piesčitý

—POS —MAT:

pruhovitý, končistý, obrazný, lososový

 

Možno povedať, že sa tu takisto ako v celej slovnej zásobe objavajú synonymné a homonymné vzťahy. Synonymá sú jasné z uvedených radov príkladov, k homonymným patrí napr. prípona -ový, resp. adjektíva s touto príponou, ktoré sa vyskytujú v štyroch radoch sémantických príznakov: v radoch charakterizovaných sé[132]mantickými príznakmi +POS, —HAB, +QUAL, —QUAL, +ORIG i —MAT. Pravda, rozhodnutie, či skutočne ide o homonymné adjektíva alebo o viacvýznamovosť takýchto adjektív, bude záležať od konkrétnej situácie v slovnej zásobe a v neposlednej miere aj od koncepcie lexikografov.

 

R É S U M É

System of Adjectives Derived from Nouns

The author proposes a hierarchically ordered system of semantic features for adjectives derived from nouns. It is shown that using this classification the single ordered series of semantic features can be assigned more corresponding suffixes, and, on the other hand, some adjectives with the same suffix may occur in several of semantic features. As can be seen, there appears a relation of synonymy and homonymy. The decision whether a derived adjective is homonymous or polysemic will depend on the actual situation in the wordstock and, last but not least, on the conception of lexicographs.


[1] J. Horecký, Slovenská lexikológia 1, Tvorenie slov, Bratislava 1971; tenže, Systém deverbatívnych adjektív v slovenčine, Zborník Filozofickej fakulty UK, Philologica (v tlači).

Slovo a slovesnost, ročník 33 (1972), číslo 2, s. 130-132

Předchozí Josef Filipec: K otázce konverze a přechodu slovních druhů v dnešní češtině

Následující Alois Jedlička: Poznámky k formální morfologii substantiv ve spisovné češtině