Významný zborník o funkčnej perspektíve vety

Jozef Mistrík

[Kronika]

(pdf)

Знаменательный сборник о функциональной перспективе предложения / Un recueil important sur la perspective fonctionnelle de la phrase

V jeseni 1970 v Mariánskych Lázňach sa po prvý raz konalo medzinárodné sympózium venované funkčnej perspektíve vety (FPV). Organizátorom podujatia bol Ústav pro jazyk český ČSAV. Na programe boli predovšetkým tieto teoretické okruhy: (1) FPV v teórii a praxi Pražskej lingvistickej školy. (2) Miesto FPV v opise jazykov. (3) FPV a štruktúra textu. (4) Spôsoby vyjadrovania FPV v rozličných jazykoch. (5) Metódy a procedúry bádania v oblasti FPV. Ukázalo sa, že so zreteľom na dnešný stupeň jazykovednej teórie bolo veľmi užitočné usporiadať sympózium o FPV na medzinárodnej úrovni práve u nás. Výsledky tohto rokovania sú nesporne veľmi pozitívne a značnou mierou posunú ďalší výskum v tejto oblasti. Zo sympózia vyšiel s istým oneskorením zborník Papers on Functional Sentence Perspective (Praha 1974, s. 222) pod redakciou F. Daneša. V zborníku je 19 príspevkov v angličtine, ruštine a nemčine.

Počas rokovania sa ukázala evidentná nejednotnosť v používaní terminológie, a tým aj v chápaní príslušných pojmov. Je kladom spomínaného zborníka, že na záver sa zaradil príspevok F. Daneša Zur Terminologie der FSP, v ktorom sa vysvetľuje genéza a dnešné chápanie pojmov súvisiacich s problematikou FPV. Zhodou okolností paralelne so zborníkom z tohto sympózia vychádza v AN SSSR práca A. L. Pumpjanskij, Informacionnaja rol’ porjadka slov v naučnoj i techničeskoj literature (1974), v ktorej autor polemizuje s mnohými doterajšími bádateľmi v oblasti aktuálneho členenia (FPV). Na mnoho téz tejto práce sa už vopred odpovedá v zborníku Papers … implicitne a vo Firbasovom úvodnom a Danešovom záverečnom texte aj explicitne.

Z 19 príspevkov (z nich 10 od českých lingvistov) najviacej pozornosti sa venuje 3. téme (FPV a štruktúra textu), čo je prirodzené vzhľadom na to, aká značná pozornosť sa dnes venuje otázkam výstavby a typológie textov alebo tzv. hypersyntaxi.

Za jeden z najzávažnejších a najhlbšie prepracovaných príspevkov treba označiť úvodný text od J. Firbasa (Some Aspects of Czechoslovak Approach to Problems of Functional Sentence Perspective), ktorý autor popri F. Danešovi u nás azda najviacej pozornosti venoval FPV. V príspevku sa najskôr konfrontuje teória H. Weila (1866, 1869 a 1879) s teóriou V. Mathesiusa a potom sa sleduje, ako sa teória aktuálneho členenia resp. FPV rozvíjala a až dodnes rozvíja v československej jazykovede. Podrobnejšou interpretáciou venovanou prechodnej oblasti medzi obidvoma pólmi výpovede konštatuje, ako ďaleko sa v otázkach aktuálneho členenia dospelo za sto rokov po H. Weilovi.[1]

Miesto FPV v systéme deskripcie jazykov sa skúma v príspevkoch A. Svobodu, M. A. K. Hallidaya, P. Sgalla, Ö. Dahla, L. Dezsöa a G. Szépeho. V koncíznom príspevku A. Svoboda hovorí o komunikatívnom dynamizme, ktorý chápe ako abstrakciu vzájomnej kontextovej závislosti so širším významom, než je vzťah výpovede k textu. Kontextová závislosť podľa neho (vo všetkých troch rovinách) môže byť horizontálna, založená na sekvencii prvkov, a vertikálna, založená na výskyte identických alebo vzájomne závislých prvkov. — M. A. K. Halliday má prísp. o mieste FPV v systéme opisu jazyka. Uzaviera, že FPV je predovšetkým súčasťou všeobecnej teórie textu, je to textový komponent v každom jazyku; že ako textový komponent nie je rovinou v tom zmysle ako sa roviny chápu v jazyku; že ako komponent textu odlišuje sa od iných zložiek v tom, že sa pri výstavbe textu zúčastňuje iba nepriamo; že popri FPV fungujú pri výstavbe textu mnohé ďalšie zložky. — P. Sgall vo svojom príspevku akcentuje uplatňovanie aspoň troch dimenzií pri každom opise jazyka: a) postup zhora nadol alebo z „hĺbky na povrch“, b) zvonku do vnútra, čiže od jednotlivých javov k abstrakcii, c) zľava napravo, čiže v smere časovej osi, pričom sa táto dimenzia chápe v systéme, nie v texte. A taký systém [336]treba uplatňovať aj pri opise FPV. — Ö. Dahl pri opise vychádza z téz a metód školy “Generative Semantics”, vedenej G. Lakovom, J. McCawleym a J. R. Rossom. Všíma si sémantických reprezentantov logickej formy vety a jej hĺbkovú štruktúru so zreteľom na FPV. — Maďarskí jazykovedci L. Dezsö a G. Szépe hovorili k dvom základným problémom FPV: k univerzálnosti zákonitostí FPV a ku genéze týchto zákonitostí. Všímajú si len poradie Topic-Comment a jeho podstatu kladú do súvislostí so zoo-semiotickými systémami a druhostupňovými znakovými systémami.

Nasledujú dva závažné a veľmi inštruktívne príspevky venované vzťahu FPV k textu. Jeden z najznámejších európskych bádateľov textovej štruktúry, W. Dressler z Viedne, sa zamýšľa nad začlenením teórie FPV v rámci jazykovedy, nad časťami vety, ktorých príslušnosť k téme alebo réme nie je jednoznačná, nad styčnými lingvistickými i extralingvistickými pojmami, ako aj nad styčnými vednými disciplínami a hranicami tohto javu. Jeho príspevok sa nesie v znamení toho, aby dokázal, že vykonaná bádateľská práca v oblasti FPV, pokiaľ ide o vzťah tohto javu k textu, je iba v začiatkoch. — Ďalším príspevkom venovaným vzťahu FPV ku štruktúre textu je Danešov dobre premyslený a vecný príspevok Functional Sentence and the Organization of the Text. Ním bezprostredne nadväzuje na svoje predchádzajúce štúdie a prijíma tézu, že FPV sa zúčastňuje na konexii textu. Jeho pojem tematická progresia predstavuje výber a usporiadanie tém, reťazenie a hierarchiu, ako aj vzťahy týchto tém k nadvetným jednotkám textu. Na konkrétnych príkladoch predvádza rozličné typy tematickej progresie. Osobitne ukazuje, akú závažnú úlohu v usporiadaní textu hrá komunikatívny zmysel výpovede. — Jozef Filipec analyzuje úryvok dramatického textu B. Březovského, Nebezpečný vek, z hľadiska FPV. Sledovaný text sa rozpadá na 3 roviny — na základnú textovú, na rovinu scénického textu a rovinu mimotextových realít. Rozbor dokladá štatistickými údajmi.

Na materiáli z rušiny prezentuje I. I. Kovtunova z Moskvy súvislosti aktuálneho členenia so systémom jazyka. Okrem iného vyzdvihuje fungovanie intonácie v systéme aktuálneho členenia. O. A. Lapteva z Moskvy i O. B. Sirotinina zo Saratova zamerali svoju pozornosť na fungovanie aktuálneho členenia v hovorovej reči. Je celkom prirodzené, že aj ony sústreďujú pozornosť na zvukové výrazové prostriedky. Spôsobov vyjadrovania aktuálneho členenia sa týkajú aj ďalšie príspevky (P. Nováka z Prahy, E. Georgievy a J. Bačvarova zo Sofie — poslední dvaja si všímajú prostriedky aktuálneho členenia v bulharčine).

Metód výskumu FPV sa týkajú príspevky P. Adamca, K. Palu a L. Uhlířovej. P. Adamec interpretáciou 4 viet dokazuje, že aktuálne členenie patrí do hĺbkovej syntaktickej štruktúry, K. Pala sleduje vzťahy, resp. súvislosti sémantických tried českého slovesa a FPV. L. Uhlířová, uplatňujúc štatistické metódy, sleduje vzťah medzi gramatickou a výpovednou štruktúrou vety. V záverečnom príspevku, venovanom terminológii a pojmosloviu, autori označujú za nevyhnutné potrebu zjednotiť názvy i pojmy, aby bola možná konfrontácia bádateľských výsledkov.

Vedecké sympózium o funkčnej perspektíve vety bolo veľmi podnetné. Zachytilo sa množstvo syntaktických a textových problémov, ktoré bude treba riešiť. Poznačené bolo nielen pestrosťou v chápaní veci, ale aj istou sporadickosťou vo výbere tematiky, ako aj v šírke a hĺbke chápania, resp. spracovania problémov. To sú vlastne črty každého medzinárodného vedeckého sympózia. Zborník Papers on Functional Sentence Perspective bude vhodným východiskem pre ďalšie rozvíjanie teórie FPV a pre budúce sympózium k tejto problematike. FPV je jedným z kľúčových javov vety a textu, a tak i prvkov jazykového systému, a preto jeho skúmanie je nielen prepotrebné, lež aj náročné.

Slovo a slovesnost, ročník 36 (1975), číslo 4, s. 335-336

Předchozí Zdeněk F. Oliverius: Sborník fonetických studií

Následující Karel Horálek: Je. D. Polivanov a strukturní jazykověda v Sovětském svazu