Katarína Habovštiaková – Ema Krošláková: Frazeologický slovník

Oľga Schulzová

[Book reviews]

(pdf)

Katarína Habovštiaková – Ema Krošláková: Frazeologický slovník

Katarína Habovštiaková – Ema Krošláková: Frazeologický slovník (Človek a príroda vo frazeológii). Veda, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1996. 176 s.

 

Medzi posledné jazykovedné publikácie, ktoré vyšli v roku 1996, patrí Frazeologický slovník dvoch slovenských lingvistiek, K. Habovštiakovej a E. Krošlákovej. Obe autorky sa už niekoľko rokov venujú výskumu slovenskej frazeológie a o tejto disciplíne napísali a vydali už niekoľko odborných statí. Najmä K. Habovštiaková venuje frazeológii dlhodobo pozornosť, lebo už ako vysokoškolská študentka popri štúdiu disciplíny slovenský jazyk pomáhala profesorovi E. Paulinymu pri spracúvaní materiálnej základne publikácie Slovenské ľudové príslovia.

Záujem oboch autoriek o frazeológiu ovplyvnila aj publikácia Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia, ktorej autorom je A. Záturecký, významný slovenský zberateľ ľudovej slovesnosti. Jeho práca ich inšpirovala zamýšľať sa nad možnosťou novo spracovať vecno-tematický frazeologický slovník.

[227]Vecno-tematické triedenie frazeológie obe autorky uplatnili aj v spoločne spracovanom slovníku Človek v zrkadle frazeológie, ktorý vyšiel v roku 1989. Ohlas uvedenej publikácie vo verejnosti ich povzbudil k doplneniu slovníka o ďalšie frazémy (najmä biblického pôvodu) a o vecno-tematické okruhy z oblasti prírody.

Autorky sa vynasnažili, aby ich slovník bol vhodný pre všetkých milovníkov slovenského jazyka, pre tých, ktorí sa chcú zoznámiť s cenným slovenským kultúrnym jazykovým dedičstvom, aké predstavuje frazeológia. Predpokladajú, že ich dielo poslúži ako dobrá a užitočná pracovná pomôcka aj spisovateľom, prekladateľom, novinárom a učiteľom slovenského jazyka, dokonca i študentom a žiakom pri koncipovaní písomných prác, najmä slohových úloh.

Frazeologický slovník pozostáva z Úvodu a z desiatich vecno-tematických okruhov, začlenených do desiatich kapitol.

Vo vyše dvadsaťstránkovom Úvode knižky autorky vysvetľujú a zdôvodňujú rozdeľovanie frazeologických jednotiek podľa špecifických znakov na frazeologické zrasty, frazeologické spojenia, frazeologické výrazy, na typické voľné spojenia, frazeologické združeniny, ustálené spojenia, okrídlené výrazy, úslovia a pranostiky. Čiže ide o rozdelenie frazeologických jednotiek, bežné a ustálené v slovenských prácach tohoto charakteru.

V Úvode knižky nachádzame aj vysvetlenie, aké príčiny a podnety umožnili v slovenčine vznik frazeologických jednotiek, ktoré boli čiastočne odlišné než v iných jazykoch. Autorky konštatujú, že koncepciu knižky i výber frazeologických jednotiek ovplyvnili viaceré dávnejšie vydané i súčasné práce tohoto charakteru a poslúžili im ako vzor. Neboli to teda len publikácie autorov dvadsiateho storočia (napríklad Zátureckého, Tvrdého, Smieškovej), ale aj diela autorov z minulých storočí, napríklad D. S. Horčičku, P. Doležala alebo aj A. Bernoláka.

Sedem prvých kapitol knižky sa vzťahuje na človeka (1. Fyzický vzhľad človeka, 2. Duševné a charakterové vlastnosti a postavenie človeka v spoločnosti, 3. Pracovný profil človeka, 4. Reč človeka, 5. Človek v spoločnosti, 6. Intelekt, zmyslové vnímanie a psychické stavy človeka, 7. Kolobeh ľudského života).

Tri kapitoly sa vzťahujú na prírodu (8. Dni, počasie a príroda počas roka, 9. O pestovaní, raste a úrode obilnín, viniča, (lesných) plodín a ovocia a o prácach v poli, v záhrade a vo vinici, 10. O chove, pasení a úžitkovosti domácich zvierat a hydiny).

Každá z kapitol je členená na takzvané heslá. Jednotlivé heslá sú priebežne číslované. Na ich čísla sa odkazuje v Indexe významových frazém. Tým sa podľa autoriek vychádza v ústrety používateľom slovníka a umožňuje sa ľahká orientácia v slovníku. Nie všetky kapitoly sú rozčlenené na rovnaký počet hesiel. Najviac hesiel (60) obsahuje druhá kapitola, najmenej hesiel (2) nachádzame v kapitole desiatej. Z toho vidno, že najviac frazeologických spojení sa sústreďuje na duševné a charakterové vlastnosti (človeka) a na postavenie človeka v spoločnosti. Uvedený veľký počet hesiel druhej kapitoly navodzuje úvahu, či je výstižne a správne pomenovaná a rozčlenená, či sa pod jednu strechu nedostali dve významovo odlišné frazeologické spojenia. Postavenie človeka v spoločnosti – ako znie druhá časť názvu druhej kapitoly – nesúvisí totiž vždy s jeho duševnými a charakterovými vlastnosťami. Asi by preto bolo správnejšie a presnejšie rozdeliť frazeologické spojenia tejto kapitoly do dvoch samostatných kapitol alebo frazeologické jednotky sústredené na charak[228]teristiku postavenia človeka v spoločnosti začleniť do piatej kapitoly, ktorá si tiež všíma konanie a postavenie človeka v spoločnosti (Človek v spoločnosti).

V Slovníčku menej známych výrazov sa uvádzajú a vysvetľujú slová, o ktorých sa autorky domnievajú, že by mohli byť čitateľom neznáme alebo menej známe. Ide najmä o slová, ktoré charakterizujú ako zastarané a dnes už málo frekventované (kučma, linonár, košťavý), slová nárečové (kyseľ, čmelina, šenk, šinter), slová z náboženskej terminológie alebo biblicizmy (manna) a slová, ktoré autorky síce indexom nekvalifikovali, ale v Slovníčku ich uvádzajú a vysvetľujú, pretože sa domnievajú, že ide o výrazy málo frekventované, takže ich význam môže byť mnohým čitateľom neznámy (viecha, nebožiec, mrk, čík).

V závere knižky pod názvom Kalendárium sa na dvoch stranách v abecednom poradí uvádzajú osobné rodné mená s dátumom, kedy má nositeľ toho-ktorého mena meniny. Do súboru týchto osobných mien sú začlenené, tiež abecedne, aj mená niektorých kresťanských sviatkov. Ani jeden zoznam nie je úplný – nevedno, podľa akých kritérií boli zostavené, keďže medzi pomenovaniami sa uvádzajú mená zriedkavé.

Užitočný je stručný zoznam literatúry a prameňov, ktoré autorky využívali pri koncipovaní knižky.

Aj napriek uvedeným pripomienkam Frazeologický slovník (Človek a príroda vo frazeológii) Kataríny Habovštiakovej a Emy Krošlákovej patrí medzi významné a užitočné jazykovedné práce o slovenskej frazeológii. Bude dobre využiteľný nielen pri ďalšom výskume slovenského jazyka, bude užitočný aj pre všetkých ďalších záujemcov, ktorí si chcú prehĺbiť svoje vedomosti o vývoji, možnostiach a schopnostiach slovenčiny.

Slovo a slovesnost, volume 58 (1997), number 3, pp. 226-228

Previous František Čermák: Teresa Z. Orłoś – Joanna Hornik: Czesko-polski słownik skrzydlatych słów

Next Lucie Hašová: Marek Czyżewski – Elisabeth Gülich – Heiko Hausendorf – Maria Kastner (Hrsg.): Nationale Selbst- und Fremdbilder im Gespräch