dalaman airport transfers
Časopis Slovo a slovesnost
en cz

O výskume slovnej zásoby slovenských nárečí

Anton Habovštiak

[Articles]

(pdf)

Об исследовании словарного состава словацких диалектов / Examen du vocabulaire dans les dialectes slovaques

Slovenská dialektológia má v blízkej budúcnosti splniť viac dôležitých a naliehavých úloh. Jednou z týchto úloh je aj výskum a spracovanie slovnej zásoby slovenských nárečí, teda tá oblasť, ktorej sa doteraz venovalo pomerne málo pozornosti.

V našich poznámkach o výskume a spracovaní slovnej zásoby slovenských nárečí chceme: 1. poukázať na doterajšie výsledky v skúmaní slovnej zásoby slovenských nárečí; 2. podať návrh na výskum slovenských nárečí pomocou lexikálneho dotazníka (vecný slovník); 3. zaoberať sa otázkou slovníka slovenských nárečí (všeobecný slovník a frazeológia).

Potreba čím skôr zbierať a zapisovať slovnú zásobu slovenských nárečí zdô[31]razňovala sa u nás v ostatných rokoch častejšie, najmä však v období od prvej svetovej vojny až podnes.[1]

 

I. Doterajšie výsledky vo výskume slovnej zásoby

A) Výskum slovnej zásoby slovenských nárečí po prvej svetovej vojne. V r. 1921—1938 uskutočnil systematický výskum slovenských nárečí s jazykovedno-zemepisným zameraním V. Vážný pomocou široko založenej dotazníkovej akcie. Hoci bol Vážneho nárečový výskum zameraný predovšetkým na skúmanie hláskoslovných a tvaroslovných javov, predsa v jeho 26 dialektologických dotazníkoch nachádza sa aj celý rad otázok vzťahujúcich sa na výskum slovnej zásoby. V. Vážný si však nekládol za cieľ výskum celej slovnej zásoby slovenských nárečí. V pomere k hláskoslovným a tvaroslovným otázkam bolo lexikálnych otázok v týchto dotazníkoch pomerne málo. Treba kladne vyzdvihnúť skutočnosť, že i tento neúplný lexikálny materiál V. Vážného má veľkú hodnotu (z dnešného hľadiska už aj hodnotu dokumentárnu) a bude pracovníkom v oblasti dialektologickej lexikografie vítaným prameňom pri spracúvaní mnohých slovníkových otázok.

Iné podujatia zbierať slovenské nárečové lexikalizmy boli v období po prvej svetovej vojne iba ojedinelé a viazali sa len na osobné záujmy jednotlivcov. Zberatelia sa zväčša obmedzovali na skúmanie tej oblasti, kde boli pracovne viazaní. Nazbieraný materiál potom spracúvali a uverejňovali vo forme menších slovníčkov v časopisoch a sborníkoch bez toho, že by boli dôkladnejšie a hlbšie prenikli do slovnej zásoby skúmaného nárečia.[2]

B) Výskum slovnej zásoby slovenských nárečí po druhej svetovej vojne. V období po druhej svetovej vojne sústreďoval sa výskum slovenských nárečí predovšetkým na zbieranie nárečového materiálu pre Atlas slovenského jazyka, a to podľa dotazníkov, ktoré zostavili E. Pauliny a J. Štolc.[3] Výskum podľa tohto dotazníka bol zameraný — tak ako aj dotazníková akcia V. Vážneho najmä na výskum hláskoslovných a tvaroslovných javov slovenských nárečí. Medzi otázkami E. Paulinyho a J. Štolca je však viac hesiel použiteľných aj pre slovníkové ciele. Na základe výskumu pre Atlas slovenského jazyka získal sa teda nielen obsiahly podrobný materiál pre hláskoslovie a tvaroslovie, ale aj lexikálny materiál, ktorý nás informuje o znení a význame slova v najväčšom možnom počte slovenských obcí.

Okrem tejto akcie v podstate už skončenej uskutočňuje sa na východnom Slovensku od r. 1957 menšia krajová akcia výskumu slovnej zásoby východoslovenských nárečí. Katedra slovenského jazyka Vysokej školy pedagogickej v Prešove prikročila r. 1957 k systematickému výskumu slovníka východoslovenských nárečí podľa dotazníka, ktorý vypracoval Š. Tóbik s vedeckými pomocnými silami. V dotazníku (o 62 stranách) sú zahrnuté rozmanité otázky z ľudovej terminológie a frazeológie. Tieto dotazníky sa už vyplnili vo viacerých východoslovenských obciach.[4]

[32]V období po druhej svetovej vojne vyšiel tlačou slovníkový materiál zo slovenských nárečí v abecedne usporiadaných výberových slovníčkoch v dvoch nárečových monografiách, a to v monografii F. Buffu Nárečie Dlhej Lúky v Bardejovskom okrese (Bratislava 1953, 129 až 141) a v monografii G. Horáka Nárečie Pohorelej (Bratislava 1955, 152—181).[5]

Cenný nárečový materiál uverejnil aj K. Palkovič v príspevku Z vecného slovníka Slovákov v Maďarsku a v menších príspevkoch o názvoch pluhu, voza a konských postrojov.[6]

I českí jazykovedci publikovali práce o slovníkovom bohatstve slovenských nárečí. Práca V. Vážneho O jménech motýlů v slovenských nářečích[7] je vlastne najobsiahlejšou semaziologickou štúdiou v slovenskej dialektológii. Bohatý materiál zo slovenských nárečí uverejnil aj V. Machek v práci Česká a slovenská jména rostlin (Praha 1954) a v Etymologickom slovníku jazyka českého a slovenského (Praha 1957). Obe práce V. Machka sú názorným príkladom toho, aký cenný materiál predstavuje slovná zásoba nárečí a ako vhodne možno takýto materiál zúžitkovať aj pre jazykovedné ciele.

Slovnú zásobu slovenských nárečí povšimli si v ostatných desaťročiach aj niektorí nejazykovedci, a to pre praktické potreby. Spomenúť možno napr. pracovníkov z oblasti prírodných vied, ktorí si všímali ľudové názvy pri ustaľovaní odbornej terminológie.[7a] Značnú časť nárečových slov zaznamenali aj národopisci.

 

II. Aktuálne otázky výskumu slovnej zásoby

Hoci sa v skúmaní slovnej zásoby slovenských nárečí dosiahli už isté výsledky, nemôžeme byť s nimi spokojní. Otázka výskumu slovnej zásoby ostáva aj naďalej úlohou neobyčajne potrebnou a naliehavou. Vzhľadom na to, že socialistické zriadenie umožňuje maximálny rozvoj vedeckého bádania, sme presvedčení, že aj v oblasti výskumu slovnej zásoby slovenských nárečí mohli by sa získať nové poznatky. Za reálnu pokladáme nateraz akciu, pomocou ktorej by sa mohol uskutočniť výskum slovnej zásoby dotazníkovou metódou. Táto akcia by sa stala významnou aj preto, že podobné akcie prebiehali a prebiehajú i v iných krajinách a že pomocou nej splnili by sa aj úlohy, ktoré súvisia s prácami nielen na Atlase slovenského jazyka, ale aj na Atlase slovanských jazykov.

Pretože malo by sa čo najskôr začať s výskumom slovnej zásoby dotazníkovou metódou, pokladáme za potrebné zaoberať sa niektorými otázkami týkajúcimi sa A) zostavenia dotazníka; B) hustoty skúmaných miest; C) metódy výskumu, explorátorov a priebehu zbierania; D) cieľa a významu zbierania slovnej zásoby.

 

A) Zostavenie dotazníka

a) Pre úspešný priebeh výskumu slovnej zásoby slovenských nárečí treba vypracovať vhodný dotazník. Pri zostavovaní tohto dotazníka chceme sa pridržiavať nasledujúcich hlavných zásad:[8]

[33]1. Dotazník by obsahoval podľa možnosti čo najväčší počet otázok z rozmanitých okruhov hmotného a kultúrneho života nášho ľudu. Do dotazníka chceme prednostne zahrnúť otázky na také slová, pri ktorých na území Slovenska predpokladáme lexikálnu diferenciáciu; aj zistenie o lexikálnej nediferencovanosti istého javu môže mať pre dialektologické bádanie význam.

2. Do dotazníka chceme zaradiť otázky na slová, ktoré boli predmetom výskumu v iných slovanských krajinách a ktoré majú význam aj pre slovenskú dialektológiu. Do úvahy prichádzajú tu na prvom mieste lexikálne dotazníky určené pre výskum nárečí v Čechách a na Morave,[9] a to s tým zreteľom, aby sa vo výskume nárečí na území ČSSR dosiahli isté spoločné výsledky, ktoré by sa v konečnej fáze mohli aj spoločne spracovať. Tento postup pokladáme za dôležitý a treba ľutovať, že sa k takémuto spoločnému postupu prác neprikročilo už skôr. Pri zostavovaní tohto dotazníka použijeme aj dotazníky sovietskych, poľských, bulharských a maďarských bádateľov. Skúmanie takých slov, ktoré boli predmetom bádania aj v iných slovanských krajinách, bude mať význam i preto, že dosiahnuté výsledky bude možno vzájomne porovnávať, čo značne uľahčí aj interpretáciu mnohých jazykových javov.

3. Z praktických dôvodov mienime vynechať z dotazníka tie heslá, ktoré už boli predmetom výskumu pre Atlas slovenského jazyka. V tomto dotazníku vyskytuje sa istý počet hesiel lexikálneho charakteru, ktoré nám dnes poskytujú veľmi podrobný prehľad o ich lexikálnej diferenciácii na území Slovenska.[10]

4. Celý dotazník pre výskum slovnej zásoby bude rozdelený podľa slovných druhov a podľa druhu reálií na viaceré časti. Ďalšie delenie uplatníme aj. vovnútri istého tematického celku, a to tak, aby otázky nasledovali logicky po sebe. Tak napr. v okruhu otázok dotýkajúcich sa spracovania ľanu a konopí budú tieto menšie významné členenia: a) siatie a pestovanie ľanu; b) zber, sušenie a močenie ľanu; c) úprava ľanu na pradenie; d) pradenie, motanie, zvíjanie, snovanie; e) tkanie plátna; f) bielenie plátna. Pri opise skúmaných predmetov začíname od najzákladnejších názvov a postupne prichádzame k detailnejším častiam predmetu. Napr. pri opise pluhu začíname hriadľom a potom prechádzame k ostatným častiam pluhu pripojeným na hriadeli.

5. Otázky sa snažíme formulovať tak, aby nepripúšťali niekoľko odpovedí, ale aby odpoveď na skúmaný jav bola jednoznačná, presná. Budeme sa teda vyhýbať otázkam typu: Aké kvety pestujete vo vašej záhradke? alebo: Aké jedlé huby poznáte? Tento typ otázok použijeme len vtedy, ak chceme doplniť skúmaný okruh o ďalšie slová, ktoré nemajú pre nás osobitný význam. Tak napr. po získaní istého počtu názvov, ktorými sa pomenúvajú jedlá, môžeme pripojiť doplňujúcu otázku: Ktoré názvy jedál u vás ešte poznáte a vysvetlite ich význam. Tento charakter otázok možno použiť aj pri skúmaní názvov kráv, koní, psov, pomiestnych názvov ap.

[34]6. Otázky sa budú formulovať tak, aby zapisovateľ nárečového materiálu ich mohol bez ďalšieho vysvetlenia podávať informátorovi. Tieto otázky musia byť stručné, jednoduché a zreteľné, aby ich informátor hneď pochopil. Dodatočné vysvetľovanie a prispôsobovanie otázok zaberá zberateľovi mnoho času. Forma otázky nebude vo všetkých prípadoch rovnaká. Dakedy bude mať podobu spisovného slova, napr.: ako sa u vás volá mydlo?, uterák?, krajčír?, škovránok? Pri botanických, zoologických názvoch a pri názvoch chorôb pre ľahkú orientáciu skúmateľa uvedieme aj ich latinské ekvivalenty. Ďalšou formou otázok budú stručné a jednoducho formulované vety. Napr. pri skúmaní názvov časti postele môžu byť takéto otázky: ako sa volá a) predná časť postele od hlavy, b) zadná časť postele pri nohách, c) bočné dosky, ktoré spojujú prednú a zadnú časť postele. Tam, kde nahradíme otázku výstižne kresbou, nebudeme uvádzať otázky, ale len čísla, ktoré budú súčasne otázkou na skúmaný predmet alebo časť predmetu znázorneného na obrázku.

7. Dotazník sa doplní radom prehľadných kresieb, najmä v takých prípadoch, kde by štylizácia otázky narážala na značné komplikácie a kde by vysvetľovanie otázky zabralo mnoho času. Zo skúsenosti vieme, že dobrý a výstižný nákres urýchľuje a uľahčuje prácu v teréne; preto tento metodický poznatok treba čo najviac využiť. Podľa nášho názoru možno do dotazníka zaradiť aj také kresby, ktoré sa už použili pri iných výskumoch a vyhovujú i našim požiadavkám.

8. Pri skúmaní slovnej zásoby možno postupovať dvojako: a) možno skúmať, akým slovom sa v nárečí pomenúva istý jav alebo predmet, pričom skúmateľ zapíše príslušný názov, b) možno sledovať, v akom význame sa isté slovo používa. V druhom prípade sa môžu vyskytnúť takéto otázky: Čo sa označuje u vás slovom čerieslo, chyža, ďad, trlo, stržeň, hodný, banovať ap. Prirodzene, že prvý spôsob bude najčastejší, kým k druhému spôsobu zisťovania nárečového stavu sa pristúpi len vo veľmi obmedzených prípadoch.

9. Pri zostavovaní dotazníka dbáme na to, aby zisťované slovo bolo známe alebo na celom skúmanom území alebo aspoň na väčšej časti skúmanej oblasti. Výskum sa bude zameriavať na sledovanie slov predovšetkým pre jazykovedné ciele.

10. Súčasne s výskumom slovnej zásoby pokladáme za vhodné a potrebné zapisovať nárečové texty, čím by sme získali a) najmä pri opise istých činností tú terminológiu, ktorá nebola zahrnutá do dotazníka a ktorá by sa mohla z textov vyexcerpovať pre slovenský nárečový slovník; b) nárečové texty z tých oblastí, z ktorých máme málo dobrých zápisov alebo z ktorých v zbierke archívu Ústavu slovenského jazyka nie sú nárečové zápisy.

 

b) Obsah dotazníka. Jednou z najdôležitejších stránok lexikálneho dotazníka je jeho obsah. Tu na prvom mieste chceme zdôrazniť, že je potrebné skúmať jazyk ako celok, to znamená, že predmetom výskumu má byť celá slovná zásoba. Výskum sa má teda zamerať na skúmanie nielen niektorých slovných druhov, ale na výskum takých slovných druhov, ktorým sa doteraz nevenovala primeraná pozornosť. Takýmito slovnými druhmi sú napr. zámená, číslovky, príslovky, predložky, spojky, citoslovcia a častice. Je prirodzené, že zo všetkých slovných druhov najviac budú zastúpené podstatné mená (menej slovesá a prídavná mená), ktoré sú v každom jazyku nielen najpočetnejšie, ale [35]predstavujú aj najvhodnejší slovný druh pre výskum lexikálnych zvláštností každého jazyka.

Ďalšou otázkou, ktorá sa týka obsahu chystaného dotazníka je výber slov. Chceme získať podľa možnosti čo najúplnejší obraz o názvoch predmetov a činností vzťahujúcich sa na najrozličnejšie stránky života nášho ľudu, a to so zreteľom na všetky slovenské nárečia. Pritom slová, ktoré budeme skúmať, môžu sa vyskytovať 1. na celom území Slovenska, 2. len na istej väčšej alebo menšej zemepisnej oblasti, 3. len na istých miestach, ktoré však neutvárajú súvislú oblasť.

Do prvej skupiny, t. j. medzi slová, ktoré sa vyskytujú na celom území Slovenska, patria napr. názvy obytného domu a hospodárskych stavísk, názvy domáceho zariadenia, názvy rastlín, stromov, zvierat, hydiny, názvy rodiny a príbuzenských vzťahov, názvy odevu, obuvi, jedál a nápojov, názvy činností a predmetov z poľnohospodárskeho života, názvy z oblasti spracovania ľanu a konopí ap.

Do druhej skupiny, t. j. medzi slová, ktoré sa vyskytujú len na väčšej alebo menšej zemepisnej oblasti, zaraďujeme názvy zo salašníctva, pastierstva, vinohradníctva, z ťažby a spracovania dreva, prípadne aj banícke názvy.

Do tretej skupiny, t. j. medzi slová, ktoré sú známe len na istých miestach, nie na istej súvislej oblasti, patria názvy z ľudových remesiel a ľudového priemyslu, ako je napr. čipkárstvo, kožušníctvo, hrnčiarstvo, košikárstvo, drotárstvo, garbiarstvo, sklenárstvo, pálenie tehál, vápna, dreveného uhlia ap. Táto terminológia môže byť neobyčajne zaujímavá a jej výskum pokladáme za dôležitý najmä preto, že ľudové remeslá veľmi rýchlo zanikajú.

Pretože si však kladieme za cieľ sledovať jazykové javy aj geograficky, čo pri názvoch tretej skupiny nie je možné, ich výskum sa bude dať uskutočniť len v osobitnej akcii po presnom zistení miest, kde by takýto výskum prichádzal do úvahy. Najmä pri tomto výskume bude nevyhnutná spolupráca s pracovníkmi národopisu.

Podľa doterajších poznatkov a skúseností, pokladáme za vhodné zaradiť do dotazníka výskum týchto významových okruhov: 1. človek, 2. jedlá a nápoje, 3. odev a obuv, 4. rodina a príbuzenské vzťahy, 5. dom a hospodárske staviská, 6. zariadenie domu, 7. poľnohospodárske práce, 8. zeleninová a ovocná záhrada, 9. stromy a rastliny, 10. zvieratá domáce a poľné, 11. spracovanie ľanu a konopí, 12. doprava a spoje, 13. rybárstvo, 14. meteorológia, 15. hygiena a ľudové lekárstvo, 16. pastierstvo a salašníctvo, 17. vinohradníctvo, 18. terén.

 

c) Rozsah dotazníka. Rozsah dotazníka nateraz ešte nemožno určiť s definitívnou istotou. V prvej prípravnej fáze dotazníka zozbiera sa relatívne maximálny počet otázok. Predpokladá sa, že počet týchto otázok by sa pohyboval od 4000 do 4500. Na základe tohto súboru hesiel vykonali by sa prvé výskumy, ktoré by mali sondačný charakter. Predbežný výskum by sa vykonal na 2—3 miestach západného, stredného a východného Slovenska, teda na 6 až 9 miestach, ktoré by sme uznali za vhodné pre tento výskum. Tieto predbežné výskumy by už aspoň čiastočne poukázali na lexikálnu diferenciáciu slovenských nárečí a súčasne by umožnili spresniť jednotlivé otázky a formulácie. Upravili a doplnili by sa jednotlivé kresby a vynechali by sa také otázky, o ktorých sa ukáže, že pre ďalší výskum nie sú významné. Išlo by najmä o slová s jednotným znením na celom území (okrem hláskových variácií). Takéto slová sú [36]napr. ruka, noha, hlava, kôň, vôl, stôl, dážď, dúha a množstvo iných slov zo základného slovného fondu.

Druhou fázou prípravy dotazníka by bol výber hesiel s definitívnymi formuláciami otázok a s upravenými kresbami. Po tomto výbere počet hesiel prichádzajúcich do úvahy pre budúci výskum mohol by sa pohybovať od 1800 do 2000 otázok. Takto upravený dotazník sa zrediguje za účasti jazykovedných a národopisných odborníkov. Po prezretí a odbornom zhodnotení dotazníka pristúpi sa ku konečnej úprave dotazníka. Dotazník by sa dal potom v potrebnom množstve vytlačiť, prípadne iba rozmnožiť litograficky.

 

B) Hustota skúmaných miest

Za ideálny postup pri skúmaní nárečí možno pokladať taký postup, aký sa uskutočnil pri zbieraní materiálu pre Atlas slovenského jazyka, t. j. výskum nárečí vo všetkých obciach na Slovensku. Vzhľadom na potrebu vykonať čo najrýchlejšie výskum slovnej zásoby slovenských nárečí a čo najskôr dať k dispozícii zozbieraný materiál pre vedecké a iné ciele, pokladáme za potrebné obmedziť výskum na sieť vybraných bodov (punktov), v ktorých by sa výskum konal. Od hustoty siete bude prirodzene závisieť i čas trvania zberateľskej akcie.

Hustotou siete skúmaných miest na území Čiech a Moravy zaoberal sa už V. Vážný v príspevku K otázce jazykového atlasu zemí českých,[11] v ktorom navrhuje vybrať pre anketu z celkového počtu 8357 českých obcí 350—400 bodov, t. j. 5 % všetkých obcí. Takúto hustotu odporúča aj pre územie Moravy, t. j. z 3284 obcí na Morave a v Sliezsku by pri takom rozmiestnení bodov ako na území Čiech pripadlo asi 180 až 200 bodov, t. j. 5—6 % všetkých obcí (op. c., 168). Podľa nášho názoru by takéto rozmiestnenie bodov vyhovovalo aj pre lexikálny výskum na Slovensku. Podľa štatistiky v roku 1948 na rozlohe 48 957 km2 je 3363 obcí. Ak by sme určovali výber skúmaných bodov podľa hustoty, akú navrhuje pre územie Čiech a Moravy V. Vážný, pripadli by zhruba 3 miesta na každý okres, t. j. výskum by sa mal uskutočniť na území Slovenska v 243 obciach. Tento počet skúmaných bodov pokladáme na Slovensku za minimálny; pre značnú diferencovanosť slovenských nárečí mohli by sme sieť bodov na Slovensku prípadne ešte zhustiť.

Pri výbere bodov postupovalo by sa tak, aby ich rozmiestnenie bolo relatívne rovnomerné, prirodzene, vzhľadom na diferencovanosť nárečí. Rozmiestnenie bodov však vykonáme aj s ohľadom na historické, kultúrne, sociálne a národopisné činitele.

Výskum slovnej zásoby nemienime obmedziť len na výskum slovenských nárečí, ale chceme ho rozšíriť aj na výskum maďarských, ukrajinských a goralských obcí. Do úvahy prichádza tiež aspoň jedna chorvátska obec na okolí Bratislavy. Počet skúmaných miest nemusí byť definitívny. Ak budú k dispozícii explorátori a ak sa vyskytnú možnosti získať materiál aj z obcí, ktoré neboli zahrnuté do siete skúmaných obcí, získame materiál aj odtiaľ. Sieť môžeme zhustiť, a to najmä v obciach so slovenskými obyvateľmi.

Pri výskume slovnej zásoby nesmieme zabúdať ani na slovenské obce v Maďarsku, kde výskum ľudovej terminológie by mohol priniesť zaujímavé výsledky, pretože slovná zásoba sa tu nevyvíjala takým smerom ako na území Slovenska. Z dnešného hľadiska predstavujú tieto nárečia aj v slovnej zásobe staršie vývinové štádium s početnými archaizmami.

 

[37]C) Metóda výskumu, explorátori a priebeh zbierania

Zbieranie materiálu podľa lexikálneho dotazníka sa uskutoční metódou priameho výskumu, t. j. bezprostredným skúmaním a zapisovaním nárečových javov na samom mieste. Zapisovať sa bude foneticky, a to tzv. presnou transkripciou, aká sa uplatňovala pri zapisovaní materiálu pre Atlas slovenského jazyka. Všeobecné pokyny týkajúce sa spôsobu zapisovania sa uvedú v osobitných smerniciach pripojených k dotazníku. Dôležité bude upozorňovať explorátorov aj na výber informátorov, pretože ich výber bude ťažší ako pri výskume pre Atlas slovenského jazyka. Na výskum slovnej zásoby už nebudú stačiť len informátori, ktorí dobre poznajú skúmané nárečie a ktorí majú dobrú výslovnosť, ale bude potrebné vyhľadávať ľudí, ktorí sú dobre oboznámení so skúmanými reáliami a s názvami týchto reálií.

Na mnohé metodologické postupy nás najlepšie upozorní sama konkrétna práca v teréne, pretože s výskumom ľudovej terminológie nemáme doteraz dostatočné skúsenosti.

Úspešný priebeh zberateľskej akcie môže zaistiť len dobre organizovaná kolektívna práca. O dôležitosti kolektívnych podujatí v dialektológii najlepšie svedčia doterajšie výsledky, ktoré sa v slovenskej dialektológii dosiahli. Úspechy zberateľských akcií v Matici slovenskej, ktoré organizoval a viedol po prvej svetovej vojne V. Vážný, a zberateľská akcia vedená J. Štolcom a E. Paulinym v období po druhej svetovej vojne spočívala predovšetkým v tomto spôsobe práce. Na základe tejto osvedčenej pracovnej metódy chceli by sme aj my prikročiť k zbieraniu slovnej zásoby.

Vzniká tu teda otázka, akým spôsobom získať tu pracovný kolektív, ktorý by vykonal tento výskum. Podľa nášho názoru možno by bolo počítať s týmito osobami: 1. s pracovníkmi dialektologického oddelenia ÚSJ SAV a s niektorými pracovníkmi iných oddelení tohto ústavu; 2. s poslucháčmi slovenčiny študujúcimi na našich fakultách; 3. s učiteľmi a profesormi pôsobiacimi na rozmanitých miestach Slovenska, najmä s tými, ktorí sa zúčastnili na zbieraní materiálu pre Atlas slovenského jazyka; 4. s pracovníkmi Národopisného ústavu, ktorí majú záujem o túto zberateľskú akciu a pre ktorých má zbieranie najmä ľudovej terminológie osobitný význam; 5. s pracovníkmi, ktorí prejavia záujem i ochotu zbierať slovnú zásobu a postačujú na to kvalifikáciou. Záujem o zbieranie dal by sa podnietiť osobitnými článkami v SR a v iných časopisoch.

Vzhľadom na to, že nepôjde o tak rozsiahlu akciu, ako bola akcia zbierania materiálu pre Atlas slovenského jazyka, možno celkom reálne počítať na jej skoré uskutočnenie. Pretože sa celá akcia zatiaľ ešte nezačala, nemožno ani určiť trvanie celého priebehu akcie. Predpokladáme však, že priebeh bude kratší ako bol pri zbieraní pre Atlas, t. j. menej ako 5 rokov.

 

D) Cieľ a význam zbierania slovnej zásoby slovenských nárečí

Materiál zozbieraný spôsobom a metódami, o ktorých sme práve hovorili, má pre jazykovedu veľký význam, pretože sa môže použiť na viaceré ciele:

1. Keďže sa pri budúcom výskume slovnej zásoby slovenských nárečí mienime obmedziť predovšetkým na zbieranie takého slovníkového materiálu, ktorý sa na území Slovenska lexikálne diferencuje, bude možno tento materiál po za[38]končení akcie spracovať kartograficky. Súbor máp niektorých lexikálnych javov môže sa využiť nakoniec pre Atlas slovenského jazyka, a to ako lexikálna časť tohto Atlasu.

2. Výskum môže priniesť obsiahly a dôležitý materiál pre slovník slovenských nárečí. Materiál bude o to cennejší, že bude súčasne podávať aj obraz o lexikálnej diferenciácii slovenských nárečí, čo pri spracovaní nárečového slovníka pokladáme za správnu požiadavku. Získané vyplnené dotazníky sa môžu hned excerpovať a zaraďovať do kartotéky slovníka slovenských nárečí.

3. Tým, že pri zostavovaní dotazníka prihliadame aj na lexikálne dotazníky určené pre výskum slovnej zásoby na území Čiech a Moravy, môžu sa sledovať lexikálne javy na území celej ČSSR. Takáto koordinácia dialektologických prác je veľmi žiadúca a pre československú jazykovedu môže priniesť pozitívne výsledky.

4. Výskumom sa získa nárečový materiál, ktorý bude obsahovať terminológiu z rozmanitých oblastí hmotnej a duchovnej kultúry nášho ľudu. Terminológia z jednotlivých vecných okruhov môže sa nakoniec spracovať nielen vo forme väčších a menších štúdií, ale aj vo forme samostatných monografických prác. Na monografické spracovanie bude potrebný prirodzene podrobnejší výskum, ktorý si však pracovník zaoberajúci sa výskumom istého vecného okruhu môže postupne doplňovať ďalším materiálom.

5. Doterajšia klasifikácia slovenských nárečí sa vykonala na základe hláskoslovných a tvaroslovných kritérií. O lexikálnej diferenciácii slovenských nárečí ako celku sa vie zatiaľ len málo. Poznatky o lexikálnej diferenciácii slovenských nárečí dosiahnuté na základe výskumu slovnej zásoby boli by významným prínosom i pre klasifikáciu slovenských nárečí. Celkom oprávnene možno predpokladať, že lexikálnym výskumom získajú sa v slovenskej jazykovede mnohé nové výsledky.

6. Lexikálny výskum slovenských nárečí bude mať veľký význam aj pre slovenskú historickú lexikografiu a semaziológiu. Takýto výskum je osobitne dôležitý najmä pre tie národy, ktoré nemajú dostatok písomných pamiatok. Konfrontáciou údajov v starších jazykových pamiatkach a najstarších slovníkoch so stavom v súčasných nárečiach získame zaujímavé poznatky o vývine slovnej zásoby slovenčiny.

7. Získaný materiál bude možno využiť pre rozmanité praktické ciele. Mohol by byť vhodnou pomôckou napr. pri interpretácii neznámych a zabudnutých slov v rozmanitých textoch, najmä však v textoch staršej literatúry. Ako pomocný materiál bol by ešte stále aktuálny aj pri ustaľovaní odbornej terminológie a pomáhal by vysvetlovať význam mnohých slov aj v spisovnom jazyku. Nedostatok takéhoto výskumu zreteľne pociťujú najmä lexikografi, ktorí spracúvajú slovnú zásobu našej krásnej literatúry. Výsledky výskumu môžu použiť aj príslušníci iných vedných disciplín, najmä pracovníci národopisu, pre ktorých má materiál tohto druhu osobitný význam.

8. Materiál bude mať pre budúcnosť nesmiernu dokumentárnu hodnotu, najmä vtedy, keď terminológiu zaniknutú so zánikom starších činností, predmetov a vecí už nebude možno alebo vôbec zachytiť, alebo sa bude môcť zachytávať len s veľkými ťažkosťami.

 

[39]III. Slovník slovenských nárečí

Hoci sa u nás zo slovenských nárečí zachytil pre slovníkové potreby už dávnejšie dosť význačný materiál, predsa sa doposiaľ nespracoval a nevydal dobrý nárečový slovník. Otázka podrobného spracovania slovnej zásoby slovenských nárečí ostáva ustavične aktuálna a čím ďalej tým viac sa cíti potreba spracovať slovnú zásobu slovenských nárečí či už vo forme menších lokálnych slovníkov alebo vo forme relatívne úplného spoločného slovníka slovenských nárečí.

Úvodom pri riešení tejto otázky treba zdôrazniť, že slovníková práca je jednou z najťažších jazykovedných prác vôbec. Tieto ťažkosti vyplývajú aj z toho, že pri spracovaní slovnej zásoby z istého nárečia nemožno sa opierať o písané práce, ale predovšetkým o živý hovorový jazyk. Výskum slovnej zásoby vyžaduje si dlhý pobyt v teréne a aktívnu znalosť slovnej zásoby skúmaného nárečia. No nielen nárečový výskum spôsobuje pracovníkovi na nárečovom slovníku značné ťažkosti, ale aj zozbieraný materiál. Myslíme tu napr. na hláskoslovnú variabilitu slov, ktorá sa zväčšuje zvyčajne vtedy, ak spracúvame väčšiu zemepisnú oblasť. Vo vzťahu ku geografickému rozšíreniu slova nemení sa však slovo len z hláskoslovnej stránky, ale aj zo stránky významovej. Preto je potrebné materiál si ustavične overovať a doplňovať alebo bezprostredným výskumom v teréne alebo pomocou informátorov, žijúcich na mieste skúmaného dialektu. Osobitne treba pripomenúť aj skutočnosť, že spracovanie slovnej zásoby nárečí nemá takú bohatú tradíciu ako iné jazykovedné práce a že z metodického hľadiska narážajú tu pracovníci na ďalšie ťažkosti. Treba priznať, že pre spracovanie nárečových slovníkov nemáme u nás (až na niekoľké výnimky) primerané vzory, ba ani vypracované teórie, ako spracúvať nárečový slovník. Otázka metódy spracovania nárečových slovníkov je jednou z najmenej doriešených otázok, s ktorou sa treba tiež zaoberať a ktorá by mala byť predmetom diskusie.

Povinností a úloh, ktoré súvisia so spracovaním slovnej zásoby, je viac. Aby sa práce na ich plnení ešte viac zintenzívnili a dosiahli sa tak isté žiadúce výsledky, treba nám splniť niektoré základné úlohy:

1. Za dôležité pokladáme pokračovať v zbieraní slovnej zásoby pre slovenský nárečový slovník a doplňovať kartotéku nárečových slov uloženú v archíve Ústavu slovenského jazyka. Táto kartotéka môže sa rozširovať:

a) doplňovaním nárečového materiálu získaného metódou priameho výskumu rozmanitými cestami, a to jednak pomocou dotazníkovej akcie, o ktorej sme práve hovorili, jednak získavaním materiálu od externých pracovníkov, ktorí materiál už zbierali pre určité ciele (napr. poslucháči fakúlt pre ročníkové práce);

b) excerpovaním doteraz uverejnených nárečových textov v rozmanitých časopisoch a sborníkoch ako aj excerpovaním bohatej zbierky nárečových textov uložených v archíve Ústavu slovenského jazyka, ako aj excerpovaním získanej ľudovej korešpondencie a ľudových kroník ap.;

c) excerpovaním prác, ktoré sa doteraz už zaoberali otázkami slovnej zásoby vo vzťahu k slovnej zásobe slovenských nárečí. Do úvahy prichádzajú aj viaceré národopisné práce, v ktorých sa pri opise rozmanitých činností a predmetov z ľudového života venovala nepriamo pozornosť aj ľudovej terminológii.

Získavanie nárečového materiálu týmito cestami je dlhodobá úloha. Tu treba uvažovať, ako sa má tento materiál zapisovať, aká má byť formálna stránka získaných zápisov na kartotečné lístky, ako sa má zaistiť excerpovanie materiálu a publikovaných prác a ako získaný materiál zaradovať do kartotéky. Oso[40]bitne treba pripomenúť, že na splnenie tejto úlohy sú potrebné finančné prostriedky a dobudovanie oddelenia najmä z personálnej stránky.

2. Úspešné spracovanie slovnej zásoby slovenských nárečí bude závisieť aj od toho, do akej miery sa spracujú parciálne slovníky slovenských nárečí. Ako sa dnes cíti potreba dobrých oblastných monografií, v ktorých by sa dôkladne spracovali všetky stránky jazyka, tak isto sa cíti aj potreba slovníkov, ktoré by spracúvali slovnú zásobu, nárečia aspoň z menšej zemepisnej oblasti.

Podľa nášho názoru bez slovníkov tohto druhu ani nebude možno pristúpiť k spracovaniu slovnej zásoby všetkých slovenských nárečí. Z toho dôvodu pokladáme za potrebné a) zaistiť vydanie tých slovníkov, ktoré sú už alebo celkom hotové alebo na ktorých sa už pracuje; b) zabezpečiť pracovné možnosti pre takých pracovníkov, ktorí mají záujem o výskum a spracovanie slovníka väčšej alebo menšej oblasti, prípadne jednej nárečovej jednotky; c) umožniť publikovanie získaného slovníkového materiálu aj vo forme menších slovníčkov takým spôsobom, ako to bolo u nás zvykom na stránkach Slovenskej reči. Tieto slovníčky by sa mohli obmedzovať na zachytenie neznámych alebo zanikajúcich slov a na vysvetlenie významov slov dôležitých aj pre literárny text.

Záverom k tejto otázke zdôrazňujeme, že pri spracovaní slovnej zásoby vo forme slovníkov za najpotrebnejšie pokladáme vypracovať slovníky menších oblastí, napr. slovnú zásobu z územia niekdajších stolíc. Tieto slovníky stali by sa neskôr základom pre zhrnutie slovnej zásoby všetkých slovenských nárečí. Spracovanie týchto slovníkov by bola úloha blízkej budúcnosti, kým spracovanie slovníka všetkých slovenských nárečí zostala by dlhodobou úlohou.

Otázky, ktorých sme sa dotýkali v našom príspevku sú návrhom programovaných prác z oblasti slovenskej dialektológie. Dotýkali sme sa ich z tých príčin, aby sa jednotlivé otázky prediskutovali a aby sa nakoniec pristúpilo k vykonaniu úloh, ktoré od nás vyžaduje socialistická spoločnosť.

 

R é s u m é

ОБ ИССЛЕДОВАНИИ СЛОВАРНОГО СОСТАВА СЛОВАЦКИХ ДИАЛЕКТОВ

Целью статьи »Об исследовании словарного состава словацких диалектов« является 1. показать результаты исследования словарного состава словацких диалектов; 2. дать проект исследования словацких диалектов при помощи лексикального вопросника; 3. осветить вопросы словаря словацких диалектов.

Автор статьи устанавливает, что словацкая диалектология добилась многих ценных результатов; однако, настоятельной остается задача собирать словарный материал словацких диалектов. Ввиду того, что исследование их словарного состава должно начаться как можно скорее, автор считает нужным осветить некоторые актуальные вопросы, касающиеся: а) построения вопросника, при помощи которого проходило бы исследование; б) плотности исследуемых населенных пунктов; в) метода исследования, эксплораторов и хода собирания материала; г) цели и значения собирания словарного материала.

Решая отдельные вопросы, автор приводит также собственные предложения. Особое внимание он уделяет именно принципам, по которым должен быть разработан вопросник для исследования словарного состава.

Необходимо как можно скорее приступить и к обработке словарного состава в виде словарей диалектов. Автор считает целесообразным обработать сначала словарный состав небольших областей, а потом приступить к обработке словарного состава всех словацких диалектов.


[1] Na dôležitosť výskumu slovnej zásoby poukázali najmä J. Menšík, Príspevky k slovenskému slovníku, SMS 1, 1923, 120—21, V. Vážný, O počátcích jazykového zeměpisu na Slovensku, SMS 7, 1929, 134—144 a Problémy a úlohy jazykovedy na Slovensku, Sborník Pavlovi Bujnákovi, Bratislava 1933, 50—60, Ľ. Novák, Problémy a úlohy slovenskej jazykovedy, SMS 13, 1935, 6, E. Pauliny, Prehľad prac o slovenských nárečiach za uplynulých dvadsať rokov, Carpatica I, sv. 2, řada A, Praha 1939, 418, J. Stanislav, Úlohy slovenskej jazykovedy, SR 12, 1946, 5—12, V. Blanár, Hostinec, hospoda a špitál. K metóde slovenskej historickej lexikológie, Studie ze slovanské jazykovědy (sb. akad. Fr. Trávníčka), Praha 1958, 340—341.

[2] Prehľad niektorých prác podávame v prísp. Slovenská dialektológia v r. 1938—1953, Jaz. časopis 8, 1954, 86—89.

[3] Dotazník pre výskum slovenských nárečí (Atlas slovenského jazyka). Vydala Slovenská akadémia vied a umení v Bratislave 1947.

[4] Porov. Š. Tóbik, O práci katedry, Sborník filoz. fakulty Vysokej školy pedagogickej v Prešove, II. časť. Slovenský jazyk a literatúra, Bratislava 1958, 175—177.

[5] Porov. o nich referát v SaS 19, 1958, 65—67.

[6] Jaz. štúdie II. Dialektológia, Bratislava 1957, 298—353; ďalej Názvoslovie pluhu a jeho častí, Slovenské odborné názvoslovie IV, 1956, 219—223; Názvoslovie postrojov I a II a Názvoslovie častí voza I a II, tamtiež V, 1957, 79—86, 153—156; 279—285, 310—317.

[7] Má podtitul Studie sémaziologické se zřetelem jazykově zeměpisným, Bratislava 1955.

[7a] Ne však vždy s prospěchem pro terminologii samu; srov. o tom v příštím čísle. Rd.

[8] Pri formulovaní jednotlivých zásad využili sme aj skúsenosti W. Cienkowského, ako ich uvádza v príspevku Kwestionariusz do badań słownictwa gwarowego, Poradnik Językowy, 1952, zoš. 9, 32.

[9] Je to najmä I. a II. časť dotazníka, ktorý vydal Ústav pro jazyk český v Prahe pod názvom Slovníkový dotazník pro nářečí českého jazyka (1954, 1956) a dotazník Odraz života slezského lidu v jazyce, ktorý zostavil Ad. Kellner a vydal Slez. stud. ústav v Opavě (1950).

[10] Lexikálnu diferenciáciu slovenských nárečí možno sledovať aj pri týchto heslách: aspoň, banovať, bárs, baza, belčov, bialoš, biľag, bočka, borsuk, cmar, cmiter, čmeľ, črevo, ďatelina, ľad, džbán, egreš, gamby, gbol, ihla, jarabica, kadlub, kečka, kúdeľ, lalok, liace, lievč, lichva, merica, miazga, mladoženích, nátcha, navnivoč, nebožiec, olevrant, omelo, onuce, otčim, pitvor, pôjd, povraz, povrieslo, prv, rasca, rázvora, raž, schody, siaha, slezina, stav, stržeň, sud, susek, svadba, svokor, svoreň, širák, šošovica, tekvica, teraz, tchor, trasorítka, trdlo, trlica, varga, vedno, veľmi, veno, veselie, veža, vňať, vnuk, vraj, vrkoč, vrstovník, zajtra, zať, žihadlo, žriedlo, žrať a ďalšie.

Slovo a slovesnost, volume 22 (1961), number 1, pp. 30-40

Previous Slavomír Utěšený: K studiu českých lidových názvů malých zvířat (Nářeční názvy dešťovky /rod Lumbricus/ a sémantický vývoj výrazů žížala - žoužel)

Next Blanka Borovičková, Vlastislav Maláč: Fonetická problematika měření indexu poznatelnosti