Kritická pripomienka k pozn. 12 v článku O. Uličného K syntagmatické a transformační charakteristice doplňku (SaS 30, 1969, 11—22)

Ján Kačala

[Kronika]

(pdf)

Une remarque critique à la remarque 12 dans l’article de O. Uličný La caractéristique syntagmatique et transformationnelle du complément

V tomto článku sa autor dotýka aj niektorých mojich názorov. Na s. 15 (v pozn. č. 12) sa však moje názory interpretujú nepravdivo a skreslene v niekoľkých bodoch. Chcem to ukázať konfrontáciou citátov. Ide o tieto miesta:

1. „Týž a. v stati Doplnok a intenčná štruktúra, JČ 18, 1967, 129—137 buduje syntagmatickou koncepci D na jeho vztazích k členům slovesné intenční struktury.“ — Na začiatku cit. článku (hneď v 1. odseku) hovorím, že „súčasný prístup k doplnku sa zakladá na rozbore syntagmatických vzťahov a ide pri ňom o zisťovanie postavenia doplnku v gramatickej stavbe vety“. V 2. ods. potom píšem: „V našom príspevku chceme poukázať na ďalší možný prístup k doplnku, a to na prístup z hľadiska vzťahu doplnku k intenčnej štruktúre. Nejde o prístup syntagmatický (hoci nemožno poprieť, že medzi syntagmatickou výstavbou daných zložiek vety a tzv. intečnou štruktúrou je v istých prípadoch harmónia, no nie totožnosť), ide o prístup z hľadiska lexikálno-gramatickej kategórie intencie slovesného deja.“ (s. 129)

2. „Apriorní předpoklad nutného vztahu D k členům intenční struktury nutí autora vykládat D v jednočlenných větách jako projev nesouladu mezi větnou konstrukcí a intenční srtukturou; …“ — Výrok o nesúlade medzi vetnou konštrukciou a intenčnou štruktúrou v cit. článku nemám. Na s. 135 vravím, že v príkladoch typu Bude mu tam smutno takému opustenému. — Zle sa mi tade šlo prvému. — Najlepšie sa mi robí samému. atď. „máme do činenia s jedným z prípadov nezhody medzi vetnou konštrukciou a intenčným typom, intenčnou hodnotou slovesa“. Medzi intenčnou štruktúrou, o ktorej hovorím v súvislosti so syntaktickou rovinou jazykového systému, a intenčným typom, resp. intenčnou hodnotou slovesa, o ktorej sa uvažuje z hľadiska morfologickej roviny jazykového systému (porov. termíny intenčný typ, intenčná hodnota slovesa aj v akademickej Morfológii slovenského jazyka, Bratislava 1966, s. 390n.), je rozdiel. Takisto je vonkoncom nepravdivé, ak sa mi pripisuje stotožnenie uvedených troch viet, resp. konštrukcií, v ktorých sa pôvodná intenčná hodnota slovesa neuplatňuje, s jednočlennými vetami vôbec.

Toľko (ako vidno, najmä citátov) pokladám za potrebné uviesť, aby moje názory nevyzerali pred čitateľmi SaS tak, ako ich podáva autor článku K syntagmatické a transformační charakteristice doplňku. Tak totiž neboli ani myslené, ani napísané.

Slovo a slovesnost, ročník 30 (1969), číslo 3, s. 336

Předchozí Jiří Kraus: Sborník překladů o teorii vědy

Následující Igor Němec: O lexikálním záporu v češtině