Časopis Slovo a slovesnost
en cz

Nové sovietske monografie o otázkach terminológie

Marta Martonová

[Kronika]

(pdf)

Новые советские монографии о вопросах терминологии / Les monographies soviétiques nouvelles consacrées aux questions de la terminologie

Problémy terminológie sa v poslednom desaťročí stali aktuálnym predmetom mnohých výskumov. Veľký záujem o terminologické otázky bol vyvolaný rastúcimi potrebami odbornej komunikácie v období vedeckotechnickej revolúcie. V ZSSR sa v tomto smere urobilo nemálo práce. Rok 1977 zaznamenal v oblasti terminológie opäť nový úspech.

V roku 1977 vyšli v ZSSR dve významné monografie, zaoberajúce sa otázkami terminologickej lexiky. Nové knihy si zasluhujú našu pozornosť.

Prvá monografia autorky T. L. Kandelaki, Semantika i motivirovannosť terminov,[1] osvetluje aktuálny problém závislosti sémantiky a motivovanosti technických termínov. V knihe sa predstavujú typové modely termínov a prevádza sa ich klasifikácia podľa fixovaného výrazu a pojmového obsahu. Termínom sa dokazujú mnohé ich vlastné osobitosti.

Predmetom vedeckej analýzy sa stali terminologické pomenovania niektorých dejových procesov. Pri každom termíne sa zohľadňuje jeho príslušnosť v jeho konkrétnej terminologickej sústave. Pre analýzu terminologickej lexiky sa však berie jeho širší terminologický význam, presahujúci rámec najužšej špecializácie.

Sémantická náplň termínu má určitý vzťah k jazykovému výrazu. Za ideálne možno považovať, ale rovnaký obsahový typ terminologických pomenovaní nachádza spodobnenie v rovnakej jazykovej forme. V praxi však táto ideálnosť chýba. V užšom terminologickom zmysle sa termíny doplňujú ešte ďalšími príznakmi. Doplňujúce príznaky zužujú širší význam termínu (ručnaja razvodka).

Podrobná klasifikácia terminologických modelov odhaľuje mnohé pozoruhodné javy. Do prvej triedy sa v knihe zaraďujú modely termínov, v ktorých druhové príznaky, obsiahnuté v terminologickom výraze, sa datujú ešte pred začiatok vyjadreného procesu (kadminirovanije, deemuľsacija). Druhá trieda predstavuje modely termínov, v ktorých druhové príznaky majú rezultatívny charakter (parafinizacija, zakoksovanije). Obidve triedy majú ešte ďalšie podrobné delenie.

Je obzvlášť pozoruhodné, ako autorka vedela hlboko nazrieť do vnútorných podôb analyzovaných termínov. Jej klasifikácia odhaľuje tie najpodrobnejšie odtienky terminologických významov. V rámci jednoho modelu napr. sa predstavujú rôzne sémantické typy podľa vyjadreného príznaku a jeho vzťahu k dejovému procesu. Jedna výrazová forma termínov obsahuje desiatky rôznych sémantických významov. Ku klasifikačným oddielom sú priložené prehľadné tabuľky.

[255]V ďalšej časti knihy autorka podáva zaujímavý popis tvorenia terminologických výrazov. Pre terminológiu je príznačný uvedomelý a dopredu premyslený postup tvorenia termínov. Preto tiež je možné usmerňovať voľbu príznakov, ktoré budú prezentovať v dostatočnoj miere vnútorný obsah termínu. Motivovanosť termínov v závislosti od vyjadrenia rôznych druhov príznakov delí autorka na druhovú a doplňujúcu. Rozsiahly materiál dokumentuje jednotlivé jej druhy.

Zatiaľ čo prvá kniha venuje pozornosť dielčej otázke, druhá uvedená kniha má charakter obecnejší. Monografia V. P. Danilenkovej, Russkaja terminologija, opyt lingvičeskogo opisanija,[2] podáva komplexný rozbor základných terminologických otázok.

Terminologická lexika sa v novej monografii poníma ako osobitný oddiel lexiky, obdarený svojimi vlastnými charakteristikami. Termíny tvoria základný slovný fond odborného štýlu. Funkcia odbornej komunikácie diktuje termínom určité vlastnosti.

Terminologickej lexike sa dokazuje zvýšená organizovanosť a systémovosť. Terminologické systémy pokrývajú príslušné pojmové systémy. Terminologické pomenovanie sa viaže k presne vymedzenému pojmu. V terminológii je záväzná forma i obsah termínu; toto sa dokonca fixuje definíciou.

Sémantickou zvláštnosťou termínov je ich obsahová celistvosť. Každý terminologický význam označuje jednu jednotku pojmovej sústavy.

Spojenie terminologického výrazu s predpísaným pojmovým obsahom teoreticky nepredpokladá nijakú asymetriu. V terminológii sa preto nemôžu rozvíjať bežné lexikosémantické procesy. Polysémia, homonymia, synonymia majú v terminológii iné vymedzenie.

Polysémia sa v terminológii obmedzuje len na tzv. kategoriálnu mnohoznačnosť. Homonymia má zvyčajne len medzisystémovú podobu. Štylistická synonymia má v terminológii nepatrný význam. Sémantická synonymia do určitej miery dokumentuje nezrelosť terminologickej a pojmovej sústavy.

Tvorenie termínov sa opiera o bežné jazykové postupy. Pre tvorenie termínov je však príznačné, že prebieha spravidla ako uvedomelý akt, zohľadňujúci zadaný pojmový obsah a dopredu určenú terminologickú funkciu.

Terminologická slovotvorba má svoje zvláštnosti. Z bežných slovotvorných prostriedkov sa využívajú len tie prostriedky, ktoré terminológii najviac vyhovujú. Pri terminologickom tvorení sa posúvajú hranice odvozovacích slov a afixov. Niektoré modely sa ustaľujú len pre určité pojmové obsahy. Ako osobitý lexikálny typ, neznámy v bežnej lexike, vystupuje typ termínov vytvorených na základe využitia symbolických znakov (x-obraznyje sojedinenija).

Terminologickej lexike v celku sa dokazuje výrazná odlišnosť od bežných slov. Odlišnosť sa prejavuje v semiotickej, funkcionálnej a sémantickej osobitnosti termínov. Terminologickou zvláštnosťou je i to, že terminologická lexika sa ustaľuje a normalizuje. Normalizačné doporučenia, podľa názoru autorky, mali by zohľadňovať jazykovú a terminologickú správnosť a tiež mieru zaužívanej praxe.

Obidve nové monografie znamenajú prínos pre našu teoretickú i praktickú prácu. Ich význam možno vidieť najmä v tom, že nám predstavujú nové otázky terminologického učenia. Aktuálnym obsahom a hĺbkou spracovania nové knihy predstavujú diela nezvyčajnej hodnoty.


[1] T. L. Kandelaki, Semantika i motivirovannosť terminov, Moskva 1977, 166 s.

[2] V. P. Danilenko, Russkaja terminologija, opyt lingvističeskogo opisanija, Moskva 1977, 245 s.

Slovo a slovesnost, ročník 40 (1979), číslo 3, s. 254-255

Předchozí Karel Horálek: Lingvistika a sémiotika (stručné informace o novějších německých publikacích)

Následující Alena Macurová, Józef Pyzik: Jazykovědná příručka pro polonisty