Vzťah slovotvorného a lexikálneho významu transpozičných derivátov

Klára Buzássyová

[Discussion]

(pdf)

Отношение словообразующего и лексического значения транспозиционных дериватов / La relation de la signification structurale et lexicale des dérivés de transposition

Skúmanie vzájomného vzťahu lexikálneho a slovotvorného významu možno pokladať za aktuálnu úlohu každej slovotvornej teórie, ktorá si kladie za cieľ opisovať nielen významovo pravidelné deriváty, t. j. také odvodené slová, ktorých slovotvorný a lexikálny význam sa zhoduje, ale i také, ktorých reálny lexikálny význam sa nekryje s významom vyplývajúcim zo štruktúrnych zložiek slova, lež obsahuje i doplňujúce sémantické komponenty, ktoré robia motivované slovo nepravidelným. Významný vklad do poznania vzťahu slovotvorného a lexikálneho významu rozličných typov odvodených slov predstavujú štúdie M. Dokulila[1] a O. P. Jermakovovej.[2]

O. P. Jermakovová významovú nepravideľnosť odvodených slov v spomenutom zmysle nazýva frazeologickosťou, idiomatickosťou a frazeologickosť sémantiky odvodeného slova pokladá za jednu z podstatných vlastností odvodených slov. Autorka pritom poukázala na to, že deriváty majú sklon k idiomatickosti, resp. k frazeologickosti významu v nerovnakej miere. Vždy sú neidiomatické deriváty, ktoré patria k oblasti modifikačných útvarov a syntaktickej derivácie. Aj M. Dokulil v zhode s autorkou a v zhode so svojimi staršími výskumami[3] konštatuje, že onomaziologické štruktúry modifikačného a transpozičného typu, predovšetkým mená vlastností a dejové mená sa zásadne vyznačujú zhodou slovotvorných a lexikálnych významov.

Medzi faktormi, ktoré podmieňujú mieru zhody lexikálneho a slovotvorného významu slova, uvádza zhodne s O. P. Jermakovovou slovný druh odvodeného slova i slova motivujúceho, životnosť/neživotnosť pomenúvaných substancií, ale i ďalšie závažné faktory, ktoré podmieňujú mieru špecifikácie (teda idiomatizácie) lexikálnych významov voči príslušným slovotvorným významom: explicitnosť, prípadne implicitnosť vyjadrenia významových komponentov v štruktúre slova, nejednoznačnosť alebo viacznačnosť slovotvornej štruktúry slova. Pôsobeniu tohto naostatok spomenutého faktora chceme i my venovať v tomto príspevku pozornosť.

Všimneme si vzťah slovotvorného a lexikálneho významu názvov vlastností tvorených vysoko produktívnym formantom -osť, teda derivátov, ktoré podľa Dokulilovho rozlišovania modifikačných, transpozičných a mutačných derivátov patria k transpozičnému typu, pre ktorý spravidla platí zhoda lexikálneho a slovotvorného významu, pokiaľ si zachovávajú svoj abstraktný význam (ide nám o abstraktné významy, odhliadame tu od zreteľne sekundárnych významov vzniknutých konkretizáciou, ako je napr. názov sladkosti vo význame ‚cukrársky výrobok‘). Chceme pri abstraktách tvorených formantom -osť poukázať na jeden zdroj rozpornosti, ktorá môže vzniknúť pri posudzovaní vzťahu ich lexikálneho a slovotvorného významu. Na jednej strane sú to transpozičné odvodeniny so zhodou lexikálnych a slovotvorných významov. Na druhej strane si treba uvedomiť, že pri viacerých z nich existuje viac[128]značnosť slovotvornej štruktúry slova, ktorá vzťah slovotvorného a lexikálneho významu komplikuje. Viaceré abstraktá na -osť sú motivované vzťahovými adjektívami a to môže tiež pôsobiť proti zhode lexikálnych významov so slovotvornými významami. Proti téze o neidiomatickosti transpozičných derivátov možno postaviť ako protiklad Jermakovovej zistenie, ktoré vyslovila o deadjektívnych substantívach (o. c. v pozn. 2, s. 60): Vzťahové adjektíva na rozdiel od kvalifikačných adjektív generujú vždy slová s idiomatickou sémantikou. Súvisí to s tým, že vzťahové adjektíva nie sú schopné samostatnej sémantickej motivácie, zvyčajne ju prenechávajú svojmu odvozujúcemu slovu. Charakter motivácie sa v takýchto prípadoch neodlišuje od motivácie bezprostredne substantívom. Hoci autorka svoje zistenie ilustrovala na príklade derivátov s konkrétnym významom (na názvoch osôb), prípady motivovanosti vzťahovými adjektívami možno nájsť aj pri substantívach s abstraktným významom. Napriek zásadne platnej téze, že možnosť substantivizácie relačného adjektíva svedčí vždy o tom, že adjektívum sa tesnejšie primklo svojím významom ku kvalifikačným adjektívam a že adjektíva, ktoré nadobudli kvalifikačný význam, sa transpozícii abstraktného substantíva na -osť spravidla vzpierajú (porov. M. Dokulil, o. c. v pozn. 3, s. 44), existujú deriváty s formantom -osť, ktoré sú motivované vzťahovými adjektívami. Nemožno ich však pokladať za deriváty transpozičného typu. Uvedieme typy abstrákt, ktoré by sme sem zaradili.

1. Deriváty typu nehodovosť, chorobnosť, ktorých slovotvorný (štruktúrny) význam u nás objasnil J. Horecký,[4] keď konštatoval, že majú význam ‚počet nehôd, počet chorôb‘, teda nie význam (a príznak) kvality, lež kvantity. V lexikálnom význame sa tu nijako neuplatňuje motivovanosť vzťahovým adjektívom chorobný a potencionálnym adjektívom nehodový, preto tu autor hovorí o prázdnych adjektívnych morfémach -n-, -ov-, o interfixoch a o faktickej odvodenosti substantívom. Je tu však možná i interpretácia pomocou Jermakovovej pojmu rozštiepenie štruktúrnej a sémantickej motivácie,[5] teda štruktúrna motivácia vzťahovým adjektívom, sémantická motivácia substantívom, lebo motivácia vzťahovým adjektívom sa vyznačuje tým, že prenecháva sémantickú motiváciu svojmu odvodzujúcemu slovu, t. j. substantívu.

Z hľadiska problému, ktorý tu sledujeme, abstraktum chorobnosť vo význame ‚vlastnosť, vzhľad chorého‘ je transpozičným derivátom s pravidelným slovotvorným významom, ktorý je zhodný s lexikálnym významom slova, derivát chorobnosť vo význame ‚počet chorôb‘ nie je transpozičným, lež mutačným derivátom, preto treba určiť, či tu ide o zhodu medzi slovotvorným a lexikálnym významom alebo o jej narušenie. Než zaujmeme k tejto otázke stanovisko, všimneme si ešte niektoré iné prípady.

2. Abstraktum hudobnosť je transpozičným derivátom s nespornou identitou slovotvorného a lexikálneho významu ‚vlastnosť niečoho hudobného‘ vtedy, keď je jeho motivujúcim slovom adjektívum hudobný v kvalifikačnom význame. Slovník slovenského jazyka vykladá tento význam ako ‚majúci ráz hudby, melodický‘, napr. hudobný verš — hudobnosť (melodickosť) verša. Výrazovo totožný derivát hudobnosť vo význame ‚vzťah k hudbe, zmysel pre hudbu‘, ktorý dokumentuje napr. kontext: Rozhodujúca úloha kritickej obce spočíva práve v sústavnej a systematickej výchove más k hudobnosti (tlač), nie je transpozičným, lež mutačným derivátom. Motivácia prechádza zo vzťahového adjektíva na substantívum hudba ako predchádzajúci stupeň derivácie.

[129]3. Dvojznačnú slovotvornú štruktúru má i slovo odbornosť. Je transpozičným derivátom so zhodným slovotvorným a lexikálnym významom ‚vlastnosť niečoho odborného, odborný ráz, charakter‘, keď je motivované adjektívom odborný v kvalifikačnom význame, pri ktorom možno udávať stupeň, mieru vlastnosti, napr. ten text je veľmi odborný — ten text sa vyznačuje vysokou odbornosťou. Naproti tomu výrazovo ten istý derivát odbornosť štruktúrne motivovaný vzťahovým adjektívom odborný (‚týkajúci sa odboru, vzťahujúci sa na odbor‘) sa vyznačuje tým, že sémantická motivácia sa prenáša na substantívum odbor. V kontextoch: XY má odbornosť kuchár. Súťaž v odbornostiach kuchár, čašník, cukrár je v plnom prúde (tlač) abstraktum odbornosť má význam druh odboru, druh toho, čo označuje základové substantívum. Osobitný štruktúrny, slovotvorný nielen lexikálny význam tu signalizuje i možnosť tvoriť plurál. Abstraktá ako chorobnosť ‚počet chorôb‘, odbornosť ‚druh odboru‘, sledovanosť, reprízovanosť ‚miera sledovania, reprízovania‘, hudobnosť ‚vzťah k hudbe‘ javia sa na pozadí pravidelných neidiomatických názvov vlastností ako prípady nezhody, konkrétne prieniku lexikálneho a slovotvorného významu. Bolo by však možné aj iné riešenie: predpokladať ako osobitný slovotvorný význam spredmetnenie vzťahovej vlastnosti ‚vlastnosť spočívajúca vo vzťahu k tomu, čo označuje substantívum, ktoré je základom vzťahového adjektíva‘, alebo ak by sme neuznali interpretáciu o rozštiepení štruktúrnej a sémantickej motivácie, je možné pokladať tieto deriváty jednoducho za desubstantíva utvorené perintegrovaným formantom -nosť, príp. pri type nehodovosť -ovosť ako variantmi formantu -osť. Slovotvorný význam by sa ani vtedy veľmi nelíšil, bol by ‚vzťah k tomu, čo označuje základové substantívum‘. Tento značne široký slovotvorný význam by mohol byť pri lexikálnom význame zúžený, špecifikovaný komponentmi ako počet, miera, druh a i. Pri takejto interpretácii by išlo o vzťah inklúzie medzi lexikálnym a slovotvorným významom, jednotlivé lexikálne významy by boli do takto vymedzeného slovotvorného významu zahrnuté. O tom, že u používateľov jazyka existuje ako potencia povedomie spredmetnenej vzťahovej vlastnosti, svedčí okazionalizmus národovosť vo význame ‚vzťah, láska k národu‘: Nekládli (revoluční demokrati) na prvé miesto reakčne pochopenú národovosť, ale sociálnu spravodlivosť (D. Hajko). Vznik tohto derivátu si možno vysvetliť tým, že autor sa ním chcel vyhnúť nežiadúcej homonymite slova národnosť. V slove národnosť vo významoch ‚príslušnosť k národu‘, ‚menšinový národ v štáte‘ ide totiž o derivát, ktorý sa celkom lexikalizoval, idiomatizoval, preto ho Slovník slovenského jazyka hodnotí ako homonymný k názvu abstraktnej vlastnosti utvorenej od vzťahového adjektíva národný, ktoré nadobudlo kvalifikačný význam, teda k názvu národnosť vo význame ‚národný ráz niečoho‘; napr. národnosť umeleckého diela. Príležitostným derivátom národovosť, keď je utvorený od jednoznačne vzťahového, hoci tiež iba príležitostne utvoreného adjektíva národový, sa význam ‚vzťah k národu‘, spredmetnenie vzťahovej vlastnosti vyjadruje jednoznačne.

4. Medzi abstraktami štruktúrne motivovanými vzťahovým adjektívom, sémanticky substantívom ako základom predchádzajúcej derivácie sa vyskytujú i také, ktoré sú týmto substantívom motivované iba sprostredkovane. Napr. derivát obraznosť má popri pravidelnom, transpozičnom význame i nepravidelný význam ‚schopnosť tvoriť obrazy, obrazotvornosť‘: výtvory obraznosti. Derivát farebnosť môže mať i význam ‚spôsob používania farieb‘. Porov. kontext: H. Matisse sa stretol so starým byzantským a ruským umením, ktoré ovplyvnilo jeho farebnosť (tlač). Z publicistického štýlu máme doložené i okazionalizmy pásmovosť, montážnosť (P. Števček) vo význame ‚sklon tvoriť pásma, montáže‘. Idiomatickosť týchto derivátov sa dosahuje implicit[130]ným dejovým komponentom.[6] Nazdávame sa, že i takýmto slovotvorným a lexikálnym významom treba nielen v teórii, ale aj v lexikografickej praxi venovať väčšiu pozornosť. Doterajšie často sa vyskytujúce prihniezdovanie abstrakt na -osť bez výkladu neumožňuje takéto významy zachytiť.

Slovo a slovesnost, volume 41 (1980), number 2, pp. 127-130

Previous Květa Králíková: Pasívum v generativním popisu češtiny

Next Vlasta Straková: Slovotvorný význam a sémantické rysy