Organizácia a priebeh úvodných fáz rozhlasovej kontaktnej relácie Nočné dialógy

Milan Ferenčík

[Články]

(pdf)

On the organization and management of the openings in the Nočné dialógy phone-in talk shows

Kvalitatívne posuny v medziľudskej komunikácii v ostatných rokoch spôsobené permanentným technickým zdokonaľovaním elektronických médií a ich maximálnym priblížením širokým vrstvám spoločnosti sú sprevádzané novými komunikačnými vzorcami, modelmi a situáciami (ako aj zodpovedajúcimi epistemologickými posunmi), pre ktoré je v podstatnej miere príznačný ‘návrat’ k najstaršiemu komunikačnému médiu a spôsobu vedenia – k situovanému dialógu typu ‘tvárou v tvár’ (face-to-face interaction) a prerozprávaniu príbehu (storytelling). Zdá sa, že v našom socio-kultúrnom kontexte tieto interakčné modusy naberajú ‘druhý dych’ – v tvrdom konkurenčnom prostredí médií sa televízne a rozhlasové stanice priedbiehajú v ponuke situačných komédií, diskusných relácií, moderovaných talk-show alebo živých kontaktných relácií najrôznejšieho typu (v tejto súvislosti je symptomatický reklamný slogan úspešného slovenského mobilného operátora Aby ľudia spolu hovorili). Elektronické médiá sa vo veľkej miere stali určujúcimi pri reprodukcii ako aj konštruovaní spoločenskej reality a verejného diskurzu.

Stredobodom nášho záujmu je špecifický typ rozhlasového programu, ktorého podstatným konštitutívnym rysom je živý telefonický vstup poslucháča do dialógu moderátora s hosťom v štúdiu. Táto komunikačná situácia ponúka ľahko dostupný, kvalitný a inšpiratívny materiál v niekoľkých smeroch – pre sociológiu médií je zaujímavé skúmanie interakčných vzorcov správania v inštitucionálnej komunikácii, lingvistika má k dispozícii parolové javy ‘reči v akcii’, konverzačná analýza môže analyzovať stratégie nadväzovania a ukončovania kontaktu, negociácie témy, pre pragmalingvistiku sú relevantné napr. stratégie zdvorilosti uplatňované v interakcii a pod.

 

Rozhlasová kontaktná relácia ako špecifický typ interakcie

V zahraničnej odbornej literatúre možno zaznamenať v ostatnej dekáde značný záujmem o tento typ interakcie (používajú sa termíny phone-in talk show, phone-in, call-in, talkback event, v príspevku budeme používať termín rozhlasové dialógy, resp. dialógy), pričom sa skúma jej celková štruktúra (Hutchby, 1991; Kerbrat-Orecchioni, 1997) alebo niektoré jej aspekty, ako napr. prozodické charakteristiky (Panese, 1996), interakčná dynamika (Ferenčík, 1997), objavujú sa aj sociolingvistické (Liddicoat et al., 1992 a Calsamiglia et al., 1995) a sociopragmatické pohľady (Liddicoat et al., 1994; Hutchby, 1992, 1996). Záujem o tento špecifický druh interakcie predchádzal výskum čŕt bežnej telefonickej komunikácie od autorov predstavujúcich jednak klasikov konverzačnej analýzy (predovšetkým zakladateľské práce autorov Schegloff, 1979 a Sacks, 1992, ale aj napr. Levinson, 1983; Heritage, 1985; Hopper, 1989; Hopper – Doany, 1989), ale aj pokračovateľov ich tradície všímajúcich si jednotlivé ‘národné’ špecifiká (Godard, 1977; Lindström, 1994), a to aj v medzikultúrnom pohľade (napr. Sifianou, 1989). U nás sa uvedenou problematikou zaoberá Ferenčík (1995, 1997, 1999a, 1999b, [201]2000); bežnej telefonickej komunikácii venuje pozornosť napr. Müllerová (1984) a Müllerová – Šimečková (1987).

V našom príspevku sa sústredíme na to, akými postupmi sa zúčastnení participanti podieľajú na konštruovaní priebehu úvodných fáz dialógov, t.j. aké činnosti sú obsahom spoločnej ‘interakčnej práce’, na aké komunikačné ciele je používaný jazyk a akými postupmi sa ony dosahujú. Metodologickým prístupom je tu konverzačná analýza, ktorá skúma metódy používané samými participantmi pri produkcii a interpretácii verbálneho (a teda sociálneho) správania (cf. Levinson, 1983; Nekvapil, 1999). Predmetom analýzy je korpus 57 rozhlasových dialógov, ktoré odvysielal Slovenský rozhlas v relácii Nočné dialógy v priebehu rokov 1995–2002. Ide o analýzu transkriptov šiestich kompletných relácií, v ktorých sa vystriedalo šesť hostí (vrcholový manažér, diplomat/umelec/pedagóg, politik, folklorista, operný spevák/politik a protestantský biskup) a štyria moderátori. Nočné dialógy sú kontaktnou rozhlasovou reláciou vysielanou naživo v piatok v čase od 23.00 do 01.00, v ktorej si moderátor relácie pozýva do štúdia hosťa, obyčajne známu osobnosť spoločenského, kultúrneho alebo politického života, ktorá reaguje na priame telefonické podnety poslucháčov. V prvej časti relácie moderátor naznačí jej všeobecný tematický záber tým, že uvedie (predstaví) hosťa, po nej už nasledujú vlastné telefonické volania poslucháčov, t.j. dialógy, ktoré sú predmetom tejto analýzy. Významnou súčasťou relácie sú hudobné predely medzi dialógmi, ktoré korešpondujú nielen s časom vysielania (pozdné večerné resp. nočné hodiny), ale aj charakterom činnosti hosťa, jeho preferenciami (dokonca môže ísť aj o ukážky vlastnej umeleckej tvorby, ako je to v prípade hosťa-hudobného skladateľa). Do relácie sa zapájajú prevažne poslucháči strednej a staršej generácie, predovšetkým muži, s cieľom uspokojiť svoje komunikačné a sociálno-psychologické potreby a motivácie, ako napr. požiadať o konkrétnu informáciu, vyjadriť názor na daný problém, hľadať komunikačný súlad alebo konfrontáciu, podeliť sa s problémom, vyjadriť sympatiu či antipatiu k hosťovi, prejaviť súhlas či nesúhlas, alebo jednoducho sa prezentovať v prestížnom verejnom médiu. Prenechaním podstatnej časti komunikačného priestoru poslucháčovi sa táto relácia ponúka ako špecifická ‘spoločenská udalosť’. Za desaťročie svojej existencie si relácia získala pevné miesto vo vysielacej štruktúre Slovenského rozhlasu a stala sa obľúbenou reláciou s vysokou počúvateľnosťou. Tým, že širokej poslucháčskej verejnosti otvára priestor pre reagovanie na aktuálne spoločenské podnety, sa v priebehu rokov stala významným katalyzátorom spoločenského procesu a (spolu)tvorcom verejného diskurzu.

 

Nočné dialógy ako typ inštitucionálnej interakcie

Nočné dialógy sú špecifickým typom inštitucionálnej (a teda asymetrickej) interakcie, do ktorej vstupujú traja participanti:

a) masmediálna inštitúcia prostredníctvom rozhlasového moderátora,

b) verejnosť prostredníctvom telefonujúceho poslucháča (volajúceho) a

c) hosť (politik, umelec, manažér, verejne činná a všeobecne známa osobnosť).

Prítomnosť hosťa ako tretieho participanta je ďalším zdrojom interakčnej asymetrie prejavujúcej sa tentoraz vo vzťahu k obom ostatným participantom: súc významnou [202]a vplyvnou osobnosťou je im hosť síce statusovo nadriadený, no z hľadiska riadenia priebehu interakcie podlieha moderátorovi tak, ako volajúci. Napokon je sám v programe ‘hosťom’, z čoho mu, rovnako ako volajúcemu participantovi, vyplývajú isté privilégiá, ktoré sa manifestujú napr. na stratégiách (pozitívnej a negatívnej) zdvorilosti moderátora orientujúceho sa na zachovanie ich ‘tváre’. Takto načrtnutú interakčnú triádu je možné charakterizovať trojakou asymetriou:

a) inštitucionálnou – inštitúcia (moderátor) voči hosťovi v štúdiu ako aj voči volajúcemu (súkromnej osobe),

b) statusovou – hosť ako významná (vplyvná) osobnosť voči volajúcemu aj moderátorovi,

c) interakčnou (komunikačnou) – moderátor (riadiaci participant) voči hosťovi aj telefonujúcemu.

Komplikované prelínanie sa týchto asymetrií je relevantnou komunikačnou skutočnosťou, vzhľadom na ktorú sa participanti musia v svojom interakčnom správaní orientovať, čím sa ona v priebehu interakcie permanentne (re)produkuje.

Analyzovaná komunikačná situácia, do ktorej vstupuje ešte navyše aj poslucháčska verejnosť tým, že sa cez svojich volajúcich zástupcov priamo podieľa na tvorbe programu, je zaujímavá a značne komplikovaná aj z hľadiska typu komunikačného kanála a charakteru kontaktu. Medzi moderátorom a hosťom v štúdiu prebieha dyadická komunikácia (jednota miesta a času, obojstranný priamy kontakt), moderátor s hosťom sú voči volajúcemu v sprostredkovanom obojsmernom kontakte (telefonické spojenie), pričom všetci traja účastníci sú v sprostredkovanom jednosmernom kontakte (rozhlasové spojenie) vo vzťahu k poslucháčom (pozri schému):

 

 

Za kľúčové charakteristiky verbálnej interakcie v Nočných dialógoch považujeme nasledovné črty. Vo všeobecnosti interakcia osciluje medzi pólmi riadenosť (charakteristická pre inštitucionálnu interakciu) a spontánnosť (charakteristická pre bežnú telefonickú interakciu). K pólu riadenosti ju približujú nasledovné skutočnosti: apriórna distribúcia komunikačných rol (moderátor, hosť, volajúci) a statusov (napr. biskup vo vzťahu k radovému príslušníkovi danej cirkvi) a im zodpovedajúcich modelov správania, vytýčený tematický okruh, spoločne zdieľaná ochota vstúpiť do interakcie a kooperatívnym spôsobom sa podieľať na jej priebehu; telefonické volania sú očakávané, identita jednoho pólu komunikácie je známa (moderátor opakovane predstavuje hosťa [203]a zverejňuje kontaktné telefónne číslo), adekvátna kvalita spojenia je zabezpečená už v technickej predpríprave (príjem volajúcich v réžii čiastočne predchádza komunikačnému šumu). Okrem toho si participanti sú v rôznej miere vedomí toho, že rozhlasové poslucháčstvo je štvrtým účastníkom interakcie a adekvátne naň orientujú svoje interakčné správanie, a to napr. explicitnými verbálnymi prostriedkami (napr. referenciou – prajem veselé .h a šťastné Vianoce vám aj poslucháčom?), alebo implicitne (samotným výberom hosťa, dĺžkou dialógu a pod.). Moderátor podáva informácie metakomunikačného charakteru, keď komentuje priebeh relácie (pozerám sa do réžie? či máme telefonát? máme? takže dáme prednosť? dobrý večer?) a radenie volajúcich (takže priestor má ďalší poslucháč.), resp. keď ju explicitne organizuje (no čas sa nám kráti? myslím že už jeden dvaja hádam už viac sa ani nedostane. .hh poslucháčov. no jedného máme na linke?).

K pólu spontánnosti interakciu približuje potenciálna možnosť negociácie komunikačnej roly a tematického záberu ktorýmkoľvek participantom. Okrem toho je interakčné správanie participantov v zásadnej miere motivované potrebou bezprostredne reagovať na podnety komunikačných partnerov na (mikro)úrovni repliky, v čom sa prejavuje vysoká miera situovanosti interakcie, pričom aspekty globálnej (makroúrovňovej) organizácie interakcie (komunikačný cieľ a stratégia jeho dosiahnutia) tvoria jej ‘chrbticu’. Volajúci sa v prevažnej miere v neznámom komunikačnom prostredí orientujú na komunikačné stratégie bežnej telefonickej interakcie.

 

Štruktúra Nočných dialógov a ich úvodné fázy

Z hľadiska svojej globálnej organizácie má rozhlasový dialóg trojčlennú štruktúru (úvodná fáza, hlavná časť a záverečná fáza), pričom hranice medzi nimi nie sú vždy presne vyčleniteľné. Za úvodné fázy dialógov pokladáme tie replikové sekvencie, ktoré overia bezporuchové fungovanie komunikačného kanála (čo je zásadný predpoklad úspešnej komunikácie), uvedú volajúceho do neznámeho komunikačného prostredia, umožnia jeho identifikáciu, vytvoria priestor pre nadviazanie vzájomného spoločenského kontaktu participantov a vytýčia spoločenský rámec interakcie (pozdravy, oslovenia, tituly); v prípade, že existuje história ich vzájomného kontaktu, umožnia sa vzájomne identifikovať (tzv. rekognícia), spustia systém striedania replík (t.j. sekvenčnej infraštruktúry interakcie), zistia pripravenosť pre kooperatívny priebeh interakcie (adherenciu k maximám kooperatívneho princípu), vytvoria priestor pre sebakategorizáciu volajúceho a pripravia participantov na prechod k ‘veci’ (t.j. k stanovenej či novej téme, otázke, poznámke a pod.). Samotná validácia volania (uvedenie legitímneho dôvodu pre zapojenie sa do diskusie) volajúcim ako aj vlastná formulácia témy už patria do centrálnej časti dialógov, ktorými sa v tejto štúdii nebudeme zaoberať.

Interakčná ‘práca’ participantov v úvodných fázach dialógov, realizovaná niekoľkými sekvenciami replikových dvojíc, resp. trojíc, pozostáva z nasledovných činností: kontaktovanie (technické a spoločenské), identifikácia, rekognícia a kategorizácia, pričom nie vždy sú prítomné všetky tieto činnosti, resp. v takomto poradí, a nie vždy sú od seba výrazne odčleniteľné (porovnaj štruktúru dialógu v tzv. talkback radio, Liddicoat et al., 1992, a bežného telefonátu, Schegloff, 1986).

 

[204]Iniciálna replika a kontaktovanie v Nočných dialógoch

Iniciálna replika dialógov, invariantne patriaca moderátorovi, vo významnej miere kóduje priebeh ich úvodných fáz. V nej sa prejavuje individualita, preferencie a profesionálny štýl moderátora, ktorý je na jednej strane vedený snahou o efektívne ‘spracovanie’ volajúceho (v krajnej polohe až o byrokratické ‘vybavenie stránky’ v duchu inštitucionálnej interakcie, po ktorom je iniciovaný bezprostredný prechod k validácii), na druhej strane však má záujem o osobnejší prístup k volajúcemu (antibyrokratizmus) manifestovaný napr. snahou o fatickú komunikáciu. Vo svojej archetypálnej (modelovej) podobe má vzorec iniciálnej repliky štvorčlennú štruktúru verbálnych aktov (poradie je uvedené podľa ich frekvencie): a) metakomunikačná poznámka (orientácia v programe), b) sebaidentifikácia, c) identifikácia volajúceho a d) zavolanie (angl. summons), napr.: 

pokračujeme v Nočných dialógoch s hosťom ministrom kultúry Slovenskej republiky Ivanom Hudecom? .hh pätnásť minút pred polnocou? sa nám do Nočných dialógov? teda do rozhovoru? s naším hosťom hlási poslucháč z Nemecka. dobrý večer.

Uvedieme niekoľko príkladov iniciálnych replík, ktoré sa odchyľujú od uvedeného vzorca, a to

a) smerom k stereotypnému (a teda rýchlejšiemu) priebehu úvodnej fázy dialógu tým, že projektujú možnosť skorej validácie volania

–	.hh takže + dajme priestor pre posledného žiaľ posledného lebo čas nám nedovolí. (metakomunikácia/zavolanie),
–	dobrý večer prajeme? (zavolanie/pozdrav),
–	.hh máme signál? že máme prvý telefonát? dobrý večer? (metakomunikácia + zavolanie/pozdrav),
–	takže priestor má ďalší poslucháč. haló? (metakomunikácia + zavolanie),
–	.hh dobrý večer? dovolali ste sa na číslo Nočných dialógov 39 14 44 (zavolanie + sebaidentifikácia),
–	.hh dobrý večer želáme do Nitry? (zavolanie + identifikácia volajúceho),

b) smerom k oddialeniu validácie, osobnejšiemu priebehu dialógu, oslabeniu vplyvu prostredia (deinštitucionalizácii), orientáciou na niektoré aktuálne aspekty komunikačnej situácie otvárajúce priestor pre fatickú komunikáciu 

–	ako sme sa dozvedeli? ďalší. záujemca o vstup do našej debaty nám volá dokonca z telefónnej búdky. .h eh čo vás primälo ((smiech)) takto až .h eh opustiť svoj byt a .h vyhľadať telefónnu búdku aby ste sa k nám ((smiech)) dovolali. (metakomunikácia + otázka),
–	.hh v Nočných dialógoch privítame ďalších poslucháčov poslucháča z Považskej Bystrice? .h žena? muž? (metakomunikácia + (geografická) identifikácia volajúceho + výzva na (rodovú) identifikáciu volajúceho),
–	a ešte poslednú poslucháčku vítame v Nočných dialógoch. trpezlivú ženu z Prešova. dobrý večer? (metakomunikácia + identifikácia volajúceho + zavolanie/pozdrav).

V druhom type odchýliek od archetypálneho vzorca sa v iniciálnej replike realizuje aj niekoľko verbálnych aktov, ktoré sú prvými členmi párových sekvencií, napr. zavolanie (haló), zavolanie/pozdrav (dobrý večer), pozdrav (dobrý večer), výzva na sebaidentifikáciu volajúceho (dobrý večer prajeme? ďalšiemu nášmu poslucháčovi? alebo poslucháčke?), otázka (máme poslucháčku ktorá sa chce s vami pán minister porozprávať. o čom?), výzva na potvrdenie (dobrý večer želáme práve do Bratislavy. však?), privítanie v dialógu (takže vitajte. v Nočných dialógoch?).

[205]Keďže iniciálna replika moderátora spúšťa mechanizmus striedania replík, druhá replika úvodnej fázy je rezervovaná pre volajúceho, ktorý tak môže vo svojej vstupnej replike realizovať druhý člen párových sekvencií zavolanie – odpoveď (haló), zavolanie/pozdrav – odpoveď/pozdrav (dobrý večer), výzva na sebaidentifikáciu volajúceho – sebaidentifikácia volajúceho (tu je Zvolen.), pozdrav – pozdrav, a tak plynule vstúpiť do interakcie.

Z hľadiska nadviazania kontaktu a overenia bezporuchového fungovania komunikačného kanála má kľúčové miesto párová sekvencia zavolanie – odpoveď (angl. summons – answer), ktorá je realizovaná dvojakým spôsobom. Preferovane sa realizuje ‘v drese’ replikovej sekvencie pozdrav – pozdrav (čím súbežne konštituuje a vymedzuje sociálny rámec interakcie, t.j. úroveň zdvorilosti vo verejnej interakcii nepríznakovú), no v prípade komunikačného lapsusu (a teda nepreferovane), z titulu mechanizmu striedania replík pripisovanému volajúcemu, sa realizuje prostriedkami špecializovanými na tento účel (haló – haló): 

1M	.hh máme signál? že máme prvý telefonát? dobrý večer?
2V	((ticho))
3M	haló?
4V	haló?
5M	dobrý večer.
6V	dobrý večer.

O tom, že akt dobrý večer v iniciálnej replike je prvý člen sekvencie zavolanie – odpoveď a nie sekvencie pozdrav – pozdrav svedčí možnosť jeho bezprostredného opakovania v úlohe prvého člena práve tohoto druhého typu sekvencie. Pozdravné sekvencie sú párové a navyše sa neopakujú (porovnaj Levinson, 1983): 

1M	… .hh a dobrý večer želáme práve do Bratislavy. však?
2V	áno? dobrý večer.
3M	dobrý večer

V prípade rozhlasovej kontaktnej relácie ako špecifického typu interakcie však ide o akési simulované zavolanie (angl. quasi-summons), zavolanie pre vysielanie, pre verejné otvorenie dialógu, keďže prvý (nesimulovaný) kontakt s poslucháčom bol nadviazaný v technickej predpríprave dialógu (v réžii, o čom svedčí napr. iniciálna replika, v ktorej moderátor komunikuje s réžiou: pozerám sa do réžie? či máme telefonát? máme? takže dáme prednosť? dobrý večer?, pozri aj predchádzajúci príklad). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v bežnej telefonickej komunikácii je zavolanie realizované už zvonením telefónu, o čom svedčí to, že volaný po zdvihnutí slúchadla spravidla reaguje ako prvý (porovnaj Levinson, 1983).

Všeobecne možno konštatovať, že referencia na komunikačný kanál (technický aspekt kontaktu, zásadný predpoklad plynulej interakcie) spravidla absentuje, keďže sa predpokladá jeho bezporuchové fungovanie. Absolútna väčšina úvodných fáz telefonátov sa realizuje bez prítomnosti komunikačného šumu spôsobeného médiom. Prípadné problémy pri nadviazaní kontaktu sú spôsobené skôr ‘ľudským faktorom’ – nedostatkom istoty volajúceho v nezvyčajnom komunikačnom prostredí (napríklad: 1M … haló? 2V prosím. môžem hovoriť?= 3M =áno?nech sa páči; iný príklad: 5V +ja som [206]tam? 6M áno? ste vo vysielaní. nech sa páči) alebo nestereotypným postupom moderátora (1M no ale prejdime teda k ďalšiemu poslucháčovi či poslucháčke? 2V ((ticho)) 3M dobrý? večer. haló? 4V dobrý. večer? prajem.). Volajúci môže v druhej replike úvodnej fázy sám iniciovať sekvenciu zavolanie – odpoveď (2V haló? 3M áno. nech sa páči.). V prípade problematického kontaktovania sa nadviazanie kontaktu môže potvrdiť osobitnými sekvenciami replikových dvojíc, resp. trojíc iniciovaných moderátorom (5M počúvame vás? … 6H áno počujeme 7V no výborne.) alebo volajúcim (4V počujete ma? 5M áno. veľmi dobre 6V to je dobre..).

Ako už bolo uvedené, úvodné kontaktovanie sa, s výnimkou jedného redaktora, preferovane realizuje cez sekvenciu pozdrav – pozdrav. Pokladáme to za stratégiu, ktorou moderátor potláča vplyv komunikačného prostredia a simuluje bežnú dyadickú interakciu. Štandardizované pozdravné sekvencie pomáhajú vytvárať sociálno-kultúrny kontext interakcie, ale súčasne ho aj reflektujú (väčšinou ide o recipročnú výmenu pozdravov medzi všetkými participantmi), pričom fungujú aj ako prostriedky temporálnej deixie. Ide pritom o relatívne chápanú časovú referenciu – program je rámcovaný neskorými večernými a nočnými hodinami, čomu najbližšie zodpovedá pozdrav dobrý večer (v jedinom prípade volajúci je referenčne ‘najpresnejší’ – 4V ja: vám prajem peknú e:h noc?). Hlavne v čase medzi polnocou a záverom programu dochádza k uvedomeniu si nekorešpondencie pozdravu s pokročilou nočnou hodinou, čo sa môže reflektovať vlastnou opravou (1M tak vám dobrú noc a vám dobrý večer alebo vlastne dobré ráno. tri štvrte na jednu., 4V dobrý večer či už snáď dobré ráno. …), príležitostne sa objaví aj novotvar (4M dobré nadráno), ktorý aspoň pre danú chvíľu vyplní pojmovú medzeru v inventári štandardných pozdravov. V prípade vzniku interpretačného nesúladu sa referenčná báza pozdravov negociuje (za asistencie fatickej funkcie jazyka):

1M	… .hhh máme už prvého poslucháča ktorý nám v tento novorozvíjajúci sa deň? prvý? zatelefonoval. haló?
2V	no? dobrý večer	// prajem alebo dobré ráno?	// .h pozdravujem vás	// pán
3M		// dobrý večer
4M			// dobré nadráno?
5H				// dobré ráno

V našom korpuse sme zachytili aj dve zaujímavé situácie iniciovania náboženských pozdravov volajúcimi a adresovaných hosťom, pričom ani v jednom prípade sa nedočkali zodpovedajúcej reakcie. V oboch situáciách pôsobia pozdravy na pozadí civilnej (občianskej) interakcie príznakovo, sú však zdôvodniteľné buď spoločnou sociálnou kategorizáciou (veriaci, kresťania) alebo históriou vzájomného vzťahu. V prvom prípade však adresát, biskup inej denominácie než volajúci, po krátkej pauze reaguje občianskym pozdravom:

4V	pekný dobrý večer? a pochválený pán Ježiš Kristus? pán biskup?
5H	+ .hh pozdravujem vás dobrý večer

V druhom prípade, zrejme po interpretačnom lapsuse, hosť reaguje replikou patriacou do úplne iného typu párovej sekvencie a dopúšťa sa faux pas, za čo si ‘vyslúži’ opravu volajúcim, ktorá potenciálne ohrozuje jeho spoločenskú tvár: 

[207]20aV	chcela by som vás pozdraviť takým .hh naším kojšovským že Christos raždajetsja
22H	ďakujem pekne?
23V	slavite jeho sa povie …

Ukazuje sa, že štandardizované pozdravy typu dobrý večer – dobrý večer patria k obligatórnym prostriedkom úvodného (technického a sociálneho) kontaktovania. Existujú však aj iné typy pozdravných sekvencií (nie však už obligatórneho charakteru), ktoré spolu konštituujú sociálny rámec interakcie tým, že prispievajú k vytvoreniu priaznivej atmosféry, pocitu srdečnosti, náklonnosti a spolupatričnosti. Ide o sekvencie typu explicitný pozdrav – pozdrav/poďakovanie, ktoré sú obyčajne súčasťou širšieho plánu zdvorilosti a vytvárania dobrej vôle, pričom sa objavujú s vyššou frekvenciou v dialógoch s menej kontroverznou, resp. všeobecnejšie akceptovanou osobnosťou (folklorista, biskup), navyše v kontexte Vianoc a Nového roka, kedy absencia referencie na toto obdobie je príznaková a rôzne druhy blahoprianí sa stávajú takmer povinnou súčasťou výbavy verbálnych bežných interakcií (4V najskôr by som vás chcel pozdraviť v tento vianočný čas?, 7V … ja by som chcel pozdraviť všetkých poslucháčov. aj tých ktorí sú smutní slabí .hh v tejto vianočnej dobe mysleli na tú betlehemskú hviezdu ktorá zasvieti aj v ich dušiach? …).

Takáto realizácia pozdravu niekedy zostáva nerecipovaná, inokedy sa zas interpretuje ako blahoprianie, na ktoré adresát reaguje ďakovaciou replikou (4V pozdravujem vás pán doktor až z ďalekého Spiša. od Kojšovskej Hole z Kojšova. 5H ďakujem pekne; iný príklad: 4V pozdravujem pána generálneho biskupa? aj vás pán Tvarožek? 5H a aj ja vás pozdravujem srdečne 6M ďakujem).

 

Identifikácia a rekognícia v Nočných dialógoch

Potreba vzájomnej identifikácie, rekognície ako aj kategorizácie (voľne parafrázovaná ako ‘kto je ten, s kým hovorím, do akej sociálnej, vzdelanostnej, záujmovej atď. skupiny patrí a v akej úlohe vystupuje’) je jedna zo základných interakčných potrieb (Schegloff, 1979; Hutchby, 1991). Realizuje sa v interakčnom správaní participantov sekvenciami zameranými na samých seba, t.j. na recipročné zverejňovanie a negociovanie identít, oslovovanie a pod. Interakcia v Nočných dialógoch je z tohoto hľadiska charakterizovaná výraznou asymetriou identít, prejavujúcou sa na jednej strane plným zverejnením identity participantov v štúdiu (meno a priezvisko, status) a na strane druhej anonymitou volajúceho, resp. zverejnením iba jej niektorých aspektov. Volajúci sa štandardne sám identifikuje alebo je identifikovaný kategóriami ako sú geografická lokalita a rod, ktoré však nie sú paralelné identifikačným kategóriám moderátora a hosťa.

Identifikačná práca je dôležitou súčasťou štandardného priebehu relácie Nočné dialógy. V úvodnom vstupe moderátor uvedie názov programu, kontaktné telefónne číslo, svoje plné meno a meno, postavenie, funkciu a titul hosťa, pričom tieto identifikačné znaky uvádza priebežne počas celého priebehu relácie v úvodných replikách dialógov (napr. 1M hosťom Nočných dialógov? je generálny riaditeľ akciovej spoločnosti Slovnaft Bratislava inžinier Slavomír Hatina? .h naše číslo sa nemení, 39 14 44 predvoľba do Bratislavy 07?). Vďaka tejto stratégii je úvodné kontaktovanie väčšiny dialógov plynulé a identita hosťa a moderátora akceptovaná. Jediný prípad negociácie identity hosťa sa vy[208]skytol u prvého volajúceho jedného z programov, ktorý zmeškal jeho začiatok a pokúša sa o formuláciu identity (a kategórie) hosťa sám. Moderátor jeho pokus (kooperatívne) upresní uvedením statusovej sociálnej kategórie, ktorú volajúci vzápätí akceptuje: 

9M	nech sa páči? chcete diskutovať s pánom Hatinom?
10V	no tak ja som nepočul (ne) na začiatku som nepostrehol jaka je to relácia ale akosi počúvam ako ste okolo benzínu proste ako riaditeľ jako:
11M	.hh áno generálny riaditeľ	// Slovnaftu je naším hosťom.
12V		// generálny riaditeľ
13V	áno. .hh chcel by som sa ho spýtať …

Priebeh identifikácie volajúceho má zložitejší priebeh a tvorí podstatnú časť interakcie úvodných fáz dialógov. Je výsledkom dvoch protichodných úsilí a im zodpovedajúcich interakčných postupov – snahou moderátora (a hosťa) odkryť čo najviac z identity volajúceho a, opačne, snahou volajúceho prezradiť čo najmenej a ostať v anonymite. Obojstranne akceptovaným kompromisom medzi týmito krajnými polohami je obligatórne zverejnenie lokality, odkiaľ telefonujúci volá, a to buď samým volajúcim (2V tu Humenné?, 4V ja volám z Piešťan, 4V tu je poslucháčka z Bratislavy) alebo párovou sekvenciou otázka – odpoveď iniciovanou moderátorom (7M odkiaľ voláte? 8V z Košíc). Výnimočne sa volajúci sám predstaví rodným menom (7V … tu je poslucháč Juraj z Poltára) alebo priezviskom a lokalitou (2V tu je Varhaník z Levoče). V tomto príklade je uvedenie mena volajúcim motivované jeho predpokladom, že ho hosť môže spoznať. V takom prípade sa na priestore niekoľkých sekvencií rozohráva proces rozpoznávania (rekognície) a rozpamätávania: 

4V	… pozdravujem vás pán doktor až z ďalekého Spiša. od Kojšovskej Hole z Kojšova.
6H	z Kojšova. ano?
7V	Rozka.
8H	Rozka. no teda.
9V	pamätáte sa?
10H	samozrejme. na tú vašu folklórnu skupinu na tie krásne spevy …

Druhá podstatná súčasť identity volajúceho, rodová kategória, je evidentná z prichádzajúcej akustickej informácie (tzv. hlasový podpis, angl. voice signature). Kým u moderátoriek prevláda tendencia používať generickú referenciu na volajúceho, u moderátorov – mužov je badateľná prítomnosť výraznej orientácie na rodovú identitu volajúcich, a to dvomi spôsobmi konštruovania ich úvodnej repliky (viď nasledujúce dve ukážky). Buď táto obsahuje explicitnú rodovo citlivú referenciu na telefonujúceho (prvá ukážka), alebo, iniciovaním osobitnej sekvencie, priamu výzvu na potvrdenie svojej rodovej identity (napr. 1M .hh a v Nočných dialógoch privítame ďalších poslucháčov poslucháča z Považskej Bystrice? .h žena? muž?…, pozri tiež druhú ukážku). V oboch prípadoch sa teda rodová identita stáva osobitným predmetom negociačnej práce: 

1M	.h pán docent. poprosím vás? keby ste si naložili slúchadlá? aby sme už počuli nášho prvého telefonujúceho alebo telefonujúcu? pretože nevieme o koho ide? .hh dobrý večer?
2V	haló?
3M	haló? je to poslucháč? a odkiaľ
4V	áno. dobrý večer z Bratislavy.
5M	z Bratislavy
[209]1M	dobrý večer prajeme? ďalšiemu nášmu poslucháčovi? alebo poslucháčke?
2V	dobrý večer?	// poslucháčovi z Dolného Smokovca?
3M		// poslucháčovi a od
4M	odkiaľ prosím?
5V	z Dolného Smokovca?

Údaje z korpusu naznačujú, že existujú tri identifikačné modely volajúceho:

a) volajúci sa predstaví sám 

–	(tu) (je) X z Y: 4V: … tu je poslucháč z Nitry (rola + lokalita), 2V … tu je Varhaník z Levoče (priezvisko + lokalita), 7V … tu je poslucháč Juraj z Poltára (rola + meno + lokalita), 2V … tu Humenné?, 4V … tu je stredné Slovensko (všeobecná lokalita),
–	(som) X z Y: 2V … som poslucháčka zo Žiliny, 2V … poslucháčka z Prešova?
–	(ja) volám z Y: 4V … volám z Trnavy
–	pozdravujem/zdravím (vás) z Y: 7V … ja vás … zdravím z Myjavy?

b) moderátor iniciovaním párovej sekvencie vyzve volajúceho, aby sa predstavil sám 

–	odkiaľ (nám) voláte (vy)?: 3M odkiaľ nám voláte? – 4V z Bratislavy?
–	dobrý večer kam?: 1M .hh opäť dobrý večer želáme … kam? – 2V + + tu je Zvolen.

c) moderátor sám identifikuje volajúceho 

–	dobrý večer (želáme) do Y: 1M … dobrý večer želáme do Nitry?
–	vítame poslucháča z Y: 1M … v Nočných dialógoch privítame … poslucháča z Považskej Bystrice

Korpusové údaje naznačujú preferencie smerom k takému identifikačnému modelu, v ktorom sa volajúci predstaví sám, pričom sa jeho identita ďalej nenegociuje.

Keďže do Nočných dialógov volajú spravidla poslucháči, ktorí nie sú v žiadnom osobnom vzťahu s hosťom, zaujímavé sú procesy vzájomného vyjednávania identít a ich spoznávanie v prípadoch, kedy títo participanti do vzájomného vzťahu predtým už vstúpili. Predpoklad existencie histórie vzájomných (jednostranných či obojstranných) vzťahov hostí a volajúcich sa potvrdil u dvoch verejne činných osobností. Relácia s politikom ako hosťom otvorila priestor pre kontroverznú debatu na pálčivé spoločensko-politické témy (národnostná a kultúrna politika štátu, nacionalizmus, problém používania spisovného jazyka). V jednom prípade sa do programu zapojila poslucháčka hlásiaca sa k politicko-kultúrnej tradícii, ktorú hosť reprezentuje. Dialóg je v podstate jednostranne zameraný na posilnenie kontaktovej stránky vzťahu participantov (politika a voliča) a cez vyjadrovanie sympatií k hosťovi a lojality k politike, ktorú reprezentuje, prianie všetkého dobrého, evokovanie predchádzajúceho osobného kontaktu nevybočuje z fatickej komunikácie. Hosť reaguje na vyjadrovanie podpory reduplikovaním ďakovacích replík: 

7V	pán minister. prajem vám veľa veľa úspechu .hh a ďalej. do života			// .h hodne
8H			// ďakujem veľmi pekne. ďakujem
7Va	zdravíčka. pán minister. šak sa stretávam s vama na mítingoch
9H	héj ďakujem veľmi pekne	// ((smiech))
10V		// aj som vám ruku podala
11H	ďakujem vám veľmi pekne

Hosť-folklorista vzbudzuje kladné reakcie u poslucháčov, keďže ide o známeho a rešpektovaného odborníka na folklór a bývalého obľúbeného rozhlasového redakto[210]ra. S viacerými volajúcimi poslucháčmi má priame alebo sprostredkované mnohostrannejšie, osobnejšie a úprimnejšie vzťahy, kvôli čomu sú niektorí z nich ochotní zverejniť svoju plnú identitu (7H a volá pani? 8V Činčurová. 9H Činčurová. ano? teší ma?). Úvody dialógov v tomto programe sú pomerne dlhšie aj kvôli sekvenciám rozohrávajúcim prípadnú rekogníciu. Tá je buď jednostranná (5V … chcel by som sa spýtať e:h pán Demo či vy ste .h ja za mlada som stale počuval tú platňu od e:h môjho nebohého otca? .hh e:h keď mi púšťal zamutovskú svatbu ste komentovali priebeh vy? 6H ano? 7V no to je vaš hlas takže skvele? …) alebo obojstranná (17aV nepamätáte. tá Rozka to bo som bola sólistka už chvalabohu .hh 19H ale pam ten krásny hlások. šak tie nahrávky ktoré sú keď začnete spievať tak viem. toto je Rózka. tento hlások zvonivý ktorá predspevovala. že ste predspevovali. 20V áno. áno. pán doktor.). Nasledujúca ukážka predstavuje ojedinelý prípad dramatickej rekognície ‘v priamom prenose’, ktorá sa vyskytla v dialógu s manažérom, ktorému zavolala spolužiačka a priateľka z detstva. Samotný moment rekognície, ako aj uvoľnenia komunikačného napätia narastajúceho od začiatku dialógu, je signalizovaný neverbálne (smiechom): 

28H	a môžete mi prezradiť meno?
29V	((smiech))
30H	podľa hlasu už ťažko dneska.	// ja
31V		// prosím?
32H	podľa hlasu ťažko už určím.
33V	no Viera.
34H	Viera?
35V	Viera.
36H	.hh no ja som mal tam jednu malú eh je jednu veľkú lásku. bola volala sa Viera. tak neviem či to je zrovna ona.
37V	((smiech))
38H	((smiech))
39M	((smiech))
40M	.hh no tak .hh myslím si že sme sa dostali do veľmi dobrej polohy? …

  

Kategorizácia

Kategorizačná práca ako súčasť konverzačných aktivít participantov sa v Nočných dialógoch koncentruje prevažne do ich hlavných častí a prebieha súbežne s negociáciou témy, postojov a názorov participantov. V niektorých prípadoch je však súčasťou často jemného prechodu medzi úvodom a hlavnou časťou tým, že bezprostredne predchádza validácii volania (formulácii otázky, prosby, názoru a pod.). V našom korpuse sme identifikovali prípady sebakategorizácie volajúceho, a to kategorizácie sociálnej a konfesijnej. Volajúci sa sám explicitne zaradí do príslušnej kategórie, napr. konfesijnej: 4Va … som evanjelička zo Svätoplukova …, 2Va … ja som pokrstený rímskokatolík …, sociálnej – 4Va … ja som tiež dochodkyňa …, alebo inej 2Va … reagujem na paniu ktorá hovorila o svojich problémoch. .hh totiž poznám ju a poznám ale aj ľudí ktorí jej bez ohľadu na vieru pomohli. V jednom prípade volajúci iniciuje sekvenciu, v prvej replike ktorej zaraďuje hosťa do profesijnej kategórie, na čo hosť reaguje uvedením jej presného názvu: 2bV … prosím vás pekne pán Jarjabek. vy .hh e::h .hh .hh ste vo výbore .hh čo sa týka .h // kultúry 7H // pre kultúru a médiá. ano.

 

[211]Záver

V tejto štúdii sme naznačili možnosti analýzy komunikačných stratégií použitých v úvodných fázach dialógov rozhlasovej kontaktnej relácie, ktorú pokladáme za špecifický typ inštitucionálnej (a teda asymetrickej) interakcie, pričom poukazujeme na jej konštitutívne rysy. Hlavnou interakčnou náplňou úvodných fáz dialógov sú spoločné činnosti, ktorými sú (technické a spoločenské) kontaktovanie, identifikácia, rekognícia a kategorizácia. Ide v podstate o prípravné činnosti, ktoré z hľadiska globálnej organizácie dialógu realizujú „iba pomocné“ úlohy, a to predovšetkým uvedenie volajúceho do živého vysielania a vytvorenie priestoru pre jeho hovor „k veci“, t.j. pre vlastný dialóg. Táto relácia vysielaná verejnoprávnou rozhlasovou inštitúciou má už od svojho uvedenia začiatkom 90-tych rokov nezastupiteľné miesto v kontinuálnom procese demokratizácie masmediálneho priestoru ako aj kultivácie spoločensko-politického diskurzu na Slovensku.

 

SKRATKY A TRANSKRIPČNÉ ZNAČKY
M	– moderátor	.	– klesavá intonácia	+	– pauza
V	– volajúci	.hh	– počuteľný nádych	//	– súbežný hovor
H	– hosť	:	– predĺžený vokál	nepočul	– (podčiarknutie) dôraz
?	– stúpavá intonácia	eh	– hezitačný signál

 

LITERATÚRA

 

CALSAMIGLIA, H. – COTS, J. M. – LORDA, C. – NUSSBAUM, L. – PAYRATÓ, L. – TUSÓN, A.: Communicative strategies and socio-cultural identities in talk shows. Pragmatics, 5, 1985, s. 325–339.

ČMEJRKOVÁ, S.: O výzkumu dialogu. ČMF, 75, 1993, s. 43–46.

FERENČÍK, M.: Štruktúra rozhlasového dialógu. Slovenská reč, 60, 1995, s. 281–288.

FERENČÍK, M.: O interakčnej dynamike rozhlasového dialógu. VARIA, VI, 1997, s. 30–43.

FERENČÍK, M.: Spôsoby a prostriedky nadväzovania a ukončovania kontaktu v rozhlasových Nočných dialógoch. In: Retrospektívne a perspektívne pohľady na jazykovú komunikáciu. II. diel. PF UMB, Banská Bystrica 1999a, s. 27–33.

FERENČÍK, M.: Some pragmalinguistic aspects of the openings and closings of the Irv Homer and Nočné dialógy Phone-in Talk Shows. In: Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis. FF PU, Prešov 1999b, s. 5–84.

FERENČÍK, M.: Some aspects of coherence in conversational discourse. In: Proceedings from the 6th Conference of British, American and Canadian Studies. August 29 – September 1. Opava 2000, s. 19–27.

GODARD, D.: Same setting, different norms: Phone call beginnings in France and the United States. Language in Society, 6, 1997, s. 209–219.

HERITAGE, J.: Analysing news interviews: Aspects of the production of talk for an overhearing audience. In: T. van Dijk (ed.). Handbook of Discourse Analysis, Vol. 3. London 1985.

HOPPER, R.: Sequential ambiguity in telephone openings. Communication Monographs, 56, 3, 1989, s. 240–252.

HOPPER, R. – DOANY, N. K.: Telephone openings and conversational universals: A study in three languages. In: S. Ting-Toomey – F. Korzenny (eds.), Language, Communication and Culture. Sage, Newbury Park 1989, s. 157–179.

HUTCHBY, I.: The organization of talk on talk radio. In: P. Scannell (ed.), Broadcast Talk. Sage, Newbury Park 1991.

HUTCHBY, I.: Confrontation talk: Aspects of ‘interruption’ in argument sequences on talk radio. Text, 12, 1992, s. 343–371.

HUTCHBY, I.: Power in discourse: the case of arguments on a British talk radio show. Discourse & Society, 7 (4), 1996, s. 481–497.

[212]KERBRAT-ORECCHIONI, C.: A multilevel approach in the study of talk-in-interaction. Pragmatics, 7, 1997, s. 1–20.

LEVINSON, S. C.: Pragmatics. Cambridge University Press, Cambridge 1983.

LIDDICOAT, A. – BROWN, A. – DÖPKE, S. – LOVE, K.: The effect of the institution: Openings in talkback radio. Text, 12, 1992, s. 541–562.

LIDDICOAT, A. – DÖPKE, S. – LOVE, K. – BROWN, A.: Presenting a point of view: Callers’ contributions to talkback radio in Australia. Journal of Pragmatics, 22, 1994, s. 139–156.

LINDSTRÖM, A.: Identification and recognition in Swedish telephone conversation openings. Language and Society, 23, 1994, s. 231–52.

MÜLLEROVÁ, O.: Analýza telefonických rozhovorů z hlediska řečového jednání. SaS, 45, 1984, s. 8–17.

MÜLLEROVÁ, O. – ŠIMEČKOVÁ, A.: Způsoby a prostředky navazování kontaktu v telefonických rozhovorech. SaS, 49, 1987, s. 292–300.

NEKVAPIL, J.: Etnometodologická konverzační analýza v systému encyklopedických hesel. Češtinář, č. 3, 10/1999–2000, s. 80–87.

PANESE, M.: Calling in: prosody and conversation in radio-talk. Pragmatics, 6, 1996, s. 19–87.

SACKS, H.: A Single Instance of a Phone-call Opening, Caller-Called, etc. Lectures on Conversation. Blackwell 1992.

SCHEGLOFF, E. A.: Identification and recognition in telephone conversation openings. In: G. Psathas (ed.), Everyday Language. Studies in Ethnomethodology. Irvington Publishers, Inc., New York 1979.

SCHEGLOFF, E. A.: The routine as achievement. Human Studies, 9 (2–3), 1986, s. 111–151.

SIFIANOU, M.: On the telephone again! Differences in telephone behaviour: England versus Greece. Language and Society, 18, 1989, s. 527–44.

 

R É S U M É

On the organization and management of the openings in the Nočné dialógy phone-in talk shows

The study analyzes the communicative strategies adopted by the participants (moderator, caller and guest) in conducting the opening phases of the Nočné dialógy radio phone-ins broadcast by the Slovak public radio.

The programme is approached as a specific type of institutional interaction characterized by a unique patterning of communicative asymmetries. The importance of the initial turn, invariably a moderator’s privilege granted to him by his institutional as well as interactional status, is stressed as having some important structural implications as to the subsequent course of the interaction; a structural archetype of the opening turn consists of four stages – structure orientation, self-identification, caller identification and summons. Openings span over several sequences of turns with the main task of establishing a caller in the on-air interaction and preparing him/her for the delivery of his/her topic. The bulk of interaction is composed of the four main types of interactional activity in which the participants are engaged – opening a technical and social contact, identification, recognition and categorization.

This instance of a radio programme is seen as a means of bringing the media closer to the public, which, upon its introduction early in the 1990s, was an unprecedented example of the process of democratization of the mass media. By their opportunity to bring forward relevant political-social agenda the public have been given a direct access to the creation of political discourse.

Katedra anglistiky a amerikanistiky
Filozofická fakulta Prešovskej univerzity
Ul. 17. Novembra 1, 081 16 Prešov
e-mail: mmmo94@unipo.sk

Slovo a slovesnost, ročník 63 (2002), číslo 3, s. 200-212

Předchozí Jiřina van Leeuwen-Turnovcová: Ještě jednou o diglosii v Čechách, tentokrát i z genderového zorného úhlu

Následující Denisa Bordagová: Derivace, flexe a jejich reprezentace v mentálním lexikonu